Close

30. novembra 2017

Ako prebiehal 2. seminár Politickej akadémie 2017/2018 na tému verejných financií

Chod verejnej správy sa nezaobíde bez financií. Dobrý politik by mal rozumieť verejným financiám aby mohol byť aj dobrým a zodpovedným hospodárom. Na Politickej akadémii sme sa verejným financiám venovali komplexne – od financovania dôchodkov a pomoci najchudobnejším, po financovanie školstva a zdravotníctva.

V dňoch 25. – 28.10.2017 sa konal druhý seminár tohtoročnej Politickej akadémie. Témou boli verejné financie, predovšetkým financovanie školstva, zdravotníctva a sociálneho systému. Prvý deň otvoril odborník na verejné financie a dôchodkový systém, analytik Radovan Ďurana z INESS. Úvodnú prednášku venoval ucelenému pohľadu na financovanie verejnej správy. Vysvetlil, odkiaľ štát berie peniaze, ktorý rezort verejnej správy minie najviac, koľko a ako prerozdeľuje daňové príjmy vláda. Zároveň znázornil aj pomer jednotlivých výdavkových a príjmových položiek, a to aj vo vzťahu k štátnemu dlhu. Po komplexnej prednáške nasledoval praktický workshop, v rámci ktorého mohli účastníci uplatniť práve nadobudnuté vedomosti, keď mali ušetriť 1 mld eur z verejných zdrojov.  Účastníci pracovali v skupinách a na záver prezentovali svoje riešenia zoštíhlenia verejnej správy, vďaka čomu by dosiahli vyrovnaný rozpočet. Radovan Ďurana okomentoval prezentované riešenia a zhodnotil ich reálnosť, vzhľadom k aktuálnym politickým prioritám.

Poobedňajším blokom pokračoval Vladimír Burjan, šéfredaktor časopisu Dobrá škola a spoluautor dokumentu Učiace sa Slovensko. Pán Burjan svoju prednášku venoval školským systémom a analýze problémov slovenského školstva. Ako korene krízy školského systému označil absolutistický systém Rakúsko – Uhorska, ktorý zaviedol povinnú školskú dochádzku na našom území. Autoritatívny štát uplatňoval aj v školskom systéme hierarchické prvky, ktoré nie sú v súlade s demokratickými princípmi dnešnej spoločnosti. Školstvo je veľmi konzervatívne, pomaly sa inovuje, čo vedie k tomu, že prvky z autoritatívneho obdobia sa nájdu aj v dnešných školách. Rečník uviedol príklad Fínska, ktoré má podľa medzinárodných rebríčkov výborný vzdelávací systém, avšak aj tam sa na inováciách pracovalo viac ako 20 rokov.

Ako ďalší problém vzdelávacieho systému označil nedostatok rozhodovacích možností žiakov. Argumentuje sa tým, že deti nevedia, čo je pre nich dobré. Burjan tvrdí, že existuje priestor pre samostatné rozhodovanie aj u mladších žiakov, ale častokrát dokonca ani stredoškoláci nemajú veľa možností na sebarealizáciu či rozhodovanie. Vyučovanie prirovnal k manufaktúre, kde  učiteľ vojde, odučí, odíde a príde ďalší. Žiaci pasívne prijímajú informácie a nemajú veľa možností interakcie. Ako jednu z bolestí slovenského školstva označil mikromanažment a prísnu reguláciu, ktoré neumožňujú uplatňovanie nových učebných metód. Ako ďalší problém uviedol silný lobing zamestnávateľov v školstve, čím sú žiaci vychovávaní len ako zamestnanci, nie ako podnikatelia. Po prednáške nasledovala diskusia, kde sa načrtnuté témy predebatovali hlbšie.

Ďalšie dva bloky viedol Peter Dráľ, analytik portálu Nové školstvo, ktorý sa angažuje aj v iniciatíve „To dá rozum“ či v kampani „Chceme vedieť viac“. V prvom bloku predstavil účastníkom dokument „Atlas o budúcnosti vzdelávania na Slovensku“, ktorý tvorí súhrn predstáv a názorov rôznych komunít na vzdelávanie. Zároveň diskutoval s účastníkmi o rozdieloch vo vzdelávaní detí a dospelých, o tom, ktoré oblasti školstva boli nastavené nezmyselne a aké to malo následky. Neskôr prešla debata na prieskumy verejnej mienky a ich aplikovateľnosť v školskom systéme. Dráľ kritizuje spôsob zberu dát, ktorý neodzrkadľuje skutočné požiadavky žiakov a študentov. Rovnako označil ako problém nejasné rozdelenie kompetencií medzi zriaďovateľmi,  školami a legislatívou.

Druhý deň na Politickej akadémii otvoril Ľudovít Ódor z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V prvom bloku rozprával o deficite a jeho akceptovateľnosti v spoločnosti. Upozornil na fakt, že deficitný rozpočet je dnes často vnímaný ako normálny stav. Zároveň prirovnal cieľ vyrovnaného rozpočtu k novoročným predsavzatiam, ktoré sa častokrát nedodržiavajú, keďže ľudia sú nedokonalé bytosti a podliehajú rôznym neduhom. Pre zvýšenie rozpočtovej zodpovednosti je podľa Ódora nevyhnutná prítomnosť 4 predpokladov: jasne definované rozpočtové ciele, penalizácia pri ich nedodržaní, tlak  podporovateľov (voličov) a rozhodcovia. K docieleniu týchto predpokladov uviedol niekoľko nástrojov.

Prvým nástrojom sú fiškálne rady, ktoré majú funkciu nepriameho vplyvu a tlaku na politikov. Druhou cestou k vyššej efektívnosti je právo veta pri schvaľovaní rozpočtu. Ak má napríklad prezident kompetenciu rozpustiť vládu v prípade nesplnenia rozpočtového cieľa, vytvára to väčší tlak na schvaľovací proces. Deficit nie je ani pravicový ani ľavicový, politické preferencie sa dajú aplikovať aj pri vyrovnanom rozpočte. Zároveň je možné sa inšpirovať fiškálnymi mantinelmi v iných krajinách, kde na štatistikách vidíme, ktoré majú väčší a ktoré menší úspech. Pri vzťahu deficitu a dlhu uviedol Ódor niekoľko príkladov z praxe, ako boli stabilizované ekonomiky po finančnej kríze. Malé ekonomiky majú podľa Ódora menšiu toleranciu dlhu ako veľké, keďže tieto majú spravidla vyššie daňové príjmy.

V závere prednášky vysvetlil rečník mechanizmus dlhovej brzdy a penalizáciu pri porušení. Zmienil sa tiež o dôchodkovom systéme a vplyvu starnutia obyvateľstva na verejné financie. Nasledujúci workshop bol premostením na problematiku dôchodkového systému.  Účastníci dostali za úlohu nastaviť dôchodkový systém tak, aby bol finančne udržateľný. Pracovali v skupinách a následne svoje výsledky prezentovali Ľudovítovi Ódorovi a Radovanovi Ďuranovi, ktorí zhodnotili efektívnosť daných systémov a ich realizovateľnosť.

Prvý poobedňajší blok otvoril opäť Radovan Ďurana z INESS. V prednáške vysvetľoval spôsob fungovania sociálneho systému.  Dávky sociálneho systému rozdelil na tri vetvy, podľa charakteru financovania – pomoc, podpora a poistenie. Uviedol účastníkov do problematiky sociálnych dávok pre mnohopočetné rodiny, ktoré sú na Slovensku veľmi prísne nastavené. Ďalším bodom prednášky bol sektor sociálnych služieb, ktorý je dlhodobo vnímaný ako problémový. Počet žiadateľov o miesto v domovoch sociálnych služieb sa pohybuje až okolo 7700. Ďalšou témou prednášky bol dôchodkový systém. Ďurana vysvetlil, ako sa počítajú dôchodky, ako je odvodený minimálny dôchodok a ako sa odlišuje od dávky v hmotnej núdzi, ktorú poberajú dôchodcovia, ktorí počas života nepracovali.

Po prednáške nasledoval praktický workshop, v rámci ktorého mali účastníci možnosť hlbšie sa zamyslieť nad sociálnym systémom v súvislosti s debatou o základnom príjme. Účastníci v skupinách pracovali na vlastných návrhoch základného príjmu, ktorý by bol zároveň rozpočtovo prijateľný. Na záver svoje nápady prezentovali Ďuranovi, ktorý zhodnotil výhody a nevýhody daných návrhov.

Podvečer dostali účastníci priestor konzultovať projekty, ktoré budú v rámci štúdia na Politickej akadémii realizovať. Prví štyria účastníci prezentovali svoje projektové pokroky, podelili sa o svoje skúsenosti a ďalšie plány. Neskôr prebiehali individuálne konzultácie s Marie Stracenskou, keď sa jasnejšie nastavili ciele jednotlivých projektov. Medzičasom prebiehala tiež diskusia o financovaní a nastavení systému školstva s Róbertom Chovanculiakom z INESS.

Tretí deň na druhom seminári Politickej akadémie bol venovaný zdravotníctvu. Prvý blok otvoril Tomáš Szalay, riaditeľ Health Policy Institute. Hovoril o platobných mechanizmoch v zdravotníctve, v ktorých sú častokrát nesprávne nastavené motivácie, čo vedie k problémom a slabej kvalite nášho zdravotníctva. Uviedol ako príklad kapitácie, kde je motivácia všeobecného lekára mať čo najviac pacientov, avšak pri čo najmenšom náklade, čo vedie k tomu, že sú pacienti častejšie posielaní k špecialistom. V nemocniciach označil ako problém platby závislé od ukončenia hospitalizácie, z čoho automaticky vyplýva snaha ukončovať hospitalizácie čo najskôr, čo môže byť pre pacienta ohrozujúce. Spomenul tiež systém DRG, ktorý sa snažil ukončené hospitalizácie rozdeliť podľa závažnosti diagnózy. Tento systém už funguje ako úhrada za zdravotnú starostlivosť v nemocniciach na Slovensku, ale v obmedzenej forme.

V druhom bloku pokračoval Szalay príkladmi zo zdravotníctva, ktorými upozornil na nezmyselnosť niektorých opatrení a ich neblahých dôsledkov na pacientov a verejné financie. Počas tohto bloku diskutoval s účastníkmi o možných zmenách v nastavení financovania, či o problematike nedostatku dát.

Poobedňajším blokom pokračoval v piatok Marián Faktor, bývalý riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý v súčasnosti pôsobí v poisťovni Dôvera. Svoj blok otvoril diskusiou s účastníkmi o ich skúsenostiach so slovenským zdravotníctvom. Neskôr premostil na problémy v našom zdravotníctve, kde označil za primárny nedostatok nevedomosť pacientov. Zverejňovanie informácií o čakacích dobách, cenách za úkony, a celkovom systéme financovania je podľa Faktora kľúčovým katalyzátorom zmeny k lepšiemu. Zároveň upozornil na fakt, že financovanie je postavené na pacientovi a preto by malo zohľadňovať jeho potreby. Systém by mal zabezpečiť odmeny za kvalitu, ale ak nemáme dáta o výsledkoch liečby, nevieme o kvalite nič.

Faktor pokračoval v druhom bloku workshopom, kde zadal účastníkom modelovú situáciu. Išlo o rokovanie medzi ministerstvom financií a ministerstvom zdravotníctva o navýšení rozpočtu, kde boli ako podporovatelia prizvaní zástupcovia nemocníc, pacientov a zdravotných poisťovní. Účastníci mali možnosť vžiť sa do situácie vrcholovej politiky, kde sa stretávajú rôzne záujmy, ktoré sú však rozpočtovo limitované.

Posledný piatkový blok k téme zdravotníctva patril opäť Szalayovi, ktorý tentokrát hovoril o dátach. Poukázal na vzťah nákladov a výnosov a na fakt, že v slovenskom zdravotníctve nevieme určiť ich presný pomer. V zdravotníctve je mnoho mýtov a predsudkov, ktoré nedovolia objektívne posúdiť parametre, ktoré skutočne vplývajú na zdravotný stav pacienta. Szalay uviedol aj niekoľko príkladov z politickej komunikácie, kedy politici sami popreli platnosť niektorých regulácií, ktorých nedodržiavanie môže mať vážne dôsledky na zdravie pacienta. Na záver bloku sa účastníci mali zamyslieť, ktoré úkony v zdravotníctve by mali byť financované ako základ a čo by malo spadať pod dobrovoľné pripoistenie. Diskusia o tejto téme bola veľmi živá a kompromisy sa hľadali ťažko.

Na záver večera sa účastníci presunuli do centra mesta, kde ich čakala večera. Po náročných dňoch plných prednášok a diskusií padol oddychový večer všetkým účastníkom vhod.

Scroll Up