Monika Budzák sa rozprávala s absolventmi Politickej akadémie Ronaldom Blahom a Róbertom Balkóm o tom, ako prebiehal proces osvojenia dieťaťa v ich rodinách, čo bolo na tom celom najťažšie a ako v budúcnosti pomôcť rodičom, ktorí majú úprimné želanie stať sa rodičmi.
Pred niekoľkými rokmi ste sa stali rodičmi. Cesta adopcie je dlhá a komplikovaná, predsa ste sa rozhodli ísť do toho. Aké boli vaše pocity po absolvovaní toľkej byrokracie?
Ronald: Celý proces nám trval od podania žiadosti až po konečný rozsudok o osvojení takmer tri roky. To sa mi zdá príliš veľa, aj keď chápem, že deti musia byť v rámci toho procesu ochránené od ľudí, ktorí to nemyslia vážne s najvyšším záujmom dieťaťa, alebo nie sú na adopciu z nejakého dôvodu pripravení. Po vynesení záverečného rozsudku sme boli, samozrejme, celkom rozcítení a v pozitívnom slova zmysle to na nás doľahlo napriek tomu, že sme našu dcéru mali už viac ako rok doma na predosvojení a neodkladnom opatrení. Proste mať vo finále ten papier nie je len formalita, ale má veľkú váhu. Zo súdu sme išli s manželkou hneď na prvú rodičovskú kávu :-)
Róbert: Na začiatku sme nevedeli, aký bude tento proces. Nejaké informácie sme mali z webstránok, avšak v našom okolí sme nemali nikoho, kto by prešiel procesom adopcie. My sme s manželkou boli rozhodnutí do toho ísť, veľmi sme túžili po dieťati.
Čo bolo na celom procese osvojenia dieťaťa najzložitejšie?
Ronald: Vyznať sa v tom, čo nás vlastne čaká v ďalšom kroku. Aj spätne po absolvovaní celého procesu bolo pre nás pomerne náročné popísať jednotlivé kroky a procesy, ktorými sme prešli. Mohlo by sa zdať, že čakanie je na adopcii to najťažšie, ale na to sme boli pripravení, takže nás to neprekvapilo. Skôr sme presne nevedeli čo, ako a kedy urobiť v rámci komunikácie s úradmi, detským domovom, súdmi, profesionálnou rodinou, a aké formuláre a žiadosti použiť. Našťastie sme všade natrafili na ochotné a milé úradníčky, ktoré nemali problém nám poradiť a skontrolovať žiadosti a dokumenty.
Róbert: Je to pomerne komplikovaný proces a osobne tam vidím veľa možností na zjednodušenie, avšak potrebuje sa iniciovať celospoločenský dialóg a boli by potrebné aj určité legislatívne zmeny, ktoré by zreformovali hlavné zákony: Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
Róbert Balkó
Ako by sa podľa vás dal tento proces zjednodušiť? Je samozrejmé, že štát musí konať v záujme dieťaťa, musí si budúceho rodiča overiť a preto to asi nikdy nebude rýchle a jednoduché. Je však niečo, čo z vášho pohľadu nedávalo v celom procese zmysel?
Ronald: Sú tu dve veci, ktoré by sa mohli v našich slovenských podmienkach podľa mňa prehodnotiť. Sú to však skôr nuansy a budú tomu rozumieť iba ľudia, čo sa osvojeniu venujú. Prvá vec je dĺžka času, v ktorom súdy rozhodujú o osvojiteľnosti dieťaťa, čiže o tom, že vôbec dieťa môže byť úradmi ponúknuté potenciálnym rodičom. V našom prípade to bolo 6 mesiacov a predtým, ako toto súd urobí, žiaľ, nie je možné dieťa zaradiť do zoznamu detí, ktoré môžu byť adoptované, teda osvojené. Neviem, či je to súvisí s vyťaženosťou súdov alebo iba s komplikovanosťou procesov, ale v prípadoch, ak pôvodný rodič/rodičia sa vzdajú dieťaťa už po pôrode si myslím, že by to mohlo ísť so súdnymi rozhodnutiami o osvojiteľnosti rýchlejšie.
Druhá vec je z môjho pohľadu duplicita súdnych uznesení neodkladného opatrenia a predosvojenia. To sú dva inštitúty, ktoré mne osobne prídu rovnocenné, aj keď chápem, že neodkladné opatrenie sa používa v praxi bežne aj v iných prípadoch. Avšak zmysel uznesenia o predosvojení mi doteraz nikto nevedel vysvetliť a zdá sa mi nadbytočné. Problém je, že od termínu uznesenia o predosvojení sa počíta čas, za ktorý je možné podať žiadosť o osvojenie. Myslím si, že pokiaľ sa v procese osvojenia využije z nejakého dôvodu neodkladné opatrenie, tak už nie je potrebné robiť aj predosvojenie. A zasa, pokiaľ sa v procese osvojenia nevyužije neodkladné opatrenie, tak by predosvojenie dávalo zmysel. Zišlo by sa to odborne prehodnotiť a zjednotiť. Podklady a dokumenty, ktoré sme dokladali pre obidve uznesenia boli takmer rovnaké.
Tretia vec, trochu iného druhu, je dĺžka prípravy. Tam záleží na organizácii, s ktorou sa rodičia pripravujú. Nám to trvalo deväť mesiacov a myslím, že by sa to dalo stihnúť aj za šesť. Žiaľ, tí ľudia, čo robia prípravu sú dnes príliš vyťažení a myslím si, že zo strany štátu by potrebovali viac podpory. Mám na mysli v slovenských podmienkach napríklad Občianske združenie Návrat, ktoré je akreditované poskytovať prípravu na osvojenie pre budúcich rodičov.
Róbert: Predovšetkým si musíme uvedomiť, že v procese adopcie je vždy na prvom mieste záujem dieťaťa. Úlohou štátu je teda nájsť vhodných rodičov pre dieťa, nie naopak. Je to mantra, avšak správanie a rozhodovanie je veľakrát iné, uvádzam niekoľko príkladov:
- počas prípravy na adopciu (napr. psychologický kurz) by mal byť čas zamestnancov ÚPSVaR prispôsobený potrebám žiadateľov
- pri psychologickom kurze pracovať s aktuálnejšími materiálmi s aktuálnou technickou a technologickou podporou
- elektronizácia celého procesu: zabezpečiť prehľad o aktuálnom poradovom čísle žiadateľov cez internetový portál (žiadateľ by mal vlastné prístupové meno a heslo)
- pri komunikácii so žiadateľmi by sa im mohli odovzdať informácie „z praxe“, napr. ak si žiadatelia stanovia menej podmienok – spravidla budú skôr vybavení
- návrh pre reprodukčné kliniky: pri komunikácii so žiadateľmi im ponúknuť to, aby sa zaevidovali do zoznamu žiadateľov paralelne hneď po prvom neúspešnom umelom oplodnení
- zamyslieť sa nad tým, koľkokrát môže žiadateľ odmietnuť dieťa - možno trikrát a dosť
- zabezpečiť, aby sudcovia na okresných súdoch mali dostupné termíny, aby sa mohli venovať žiadosti o osvojenie, aby termín pojednávania vypísali napr. do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Súdy argumentovali, že v týchto prípadoch osvojenia nie je ohrozené zdravie a starostlivosť o dieťa, t. j. štát má vytvorené mechanizmy na výchovu dieťaťa.
- možno by túto agendu mohol vykonávať špecializovaný súd, resp. špecializovaný sudca na príslušnom okresnom súde
- nie je mi celkom jasné, prečo sa rieši osvojiteľnosť dvojkolovo. Najprv je predbežné opatrenie tzv. predosvojiteľnosť a až na základe našej žiadosti po 9 mesiacoch je riadna osvojiteľnosť. Osobne by som dvojkolovosť zrušil!
- ďalšie riadky potrebujú celospoločenský dialóg:
Pred pár rokmi som sa na ženu, ktorá sa zriekla svojho dieťaťa pozeral cez prsty a s veľkou negatívnou emóciou. Takú ženu som nechcel pomenovať slovíčkom matka, lebo vykonala hrozný čin. Ale teraz sa pozerám na vec celkom inak. Tá žena, ktorá mala a porodila ňou nechcené dieťa privodila radosť a šťastie do mojej/našej rodiny. Preto si myslím, že ak by sme vygenerovali celospoločenský dialóg a dokázali pre matku, ktorá porodí dieťa s úmyslom budúcej osvojiteľnosti, ponechať jej spoločenský štatút, tak by sme o nejaké percento znížili štatistiku umelého prerušenia tehotenstva. Možno tento „proces (úkon)“ ženy - matky by mohol byť štátom dotovaný a materiálne hodnotený, nakoľko matka v závislosti od stavu a povahy gravidity na nejaký čas preruší svoj pracovný pomer. Okrem zníženia štatistických čísiel interrupcií by sa znížil aj stav žiadateľov o osvojiteľnosť. Ak sa pozriem na politickú paletu na možnú priechodnosť takéhoto zákona, tak na to vidím reálnu šancu.
Ronald Blaho
Ako projekt počas štúdia na Politickej akadémii ste sa rozhodli spísať postup a úskalia, ktorému čelia ľudia so záujmom o osvojenie dieťaťa. Obracajú sa na vás aj ľudia v okolí s prosbou o radu?
Ronald: Toto sa dialo viac vtedy, keď sme si našu dcéru adoptovali, čo už je viac ako tri roky a tiež vtedy keď sme mali v SME-čku pred rokom rozhovor o adopcii. Vtedy sa nás ľudia dosť na to pýtali, teraz už menej.
Róbert: Nakoľko sme ľudia, ktorí sú na očiach verejnosti, ohlasujú sa známi a my im radi poskytneme všetky skúsenosti, ktoré sme v procese adopcie nadobudli.
Čo by ste poradili rodičom, ktorí váhajú nad rozhodnutím o adopcii dieťaťa? Je niečo, čo by mali pred podaním žiadosti zvážiť?
Ronald: Toto je veľmi individuálne, nedá sa to paušalizovať a nechcel by som niekoho uviesť do omylu. Avšak z môjho osobného pohľadu môžem povedať všetkým rodičom, aj tým čo nemôžu mať deti, aj tým čo majú vlastné a premýšľajú o osvojení, určite choďte do toho. My sme to mali jednoduché, pretože na adopcii sme boli s manželkou dohodnutí ešte pred svadbou, čo bolo trinásť rokov pred adopciou. Takže v tomto smere sme nemali žiadne debaty ani polemiky. Párom, ktorí žijú spolu už dlhšie, sú bezdetní a majú zabehané svoje zvyky, spoločné večery, kino, divadlo a proste rutinu, kde má každý svoj priestor, odporúčam zvážiť jednu hlavnú vec. Nebude jednoduché, že dieťa im všetky tieto zvyky a rutiny úplne zbúra, pretože ono sa stane prioritou a bude potrebné sa prispôsobiť novému poriadku v domácnosti. To pre ľudí, ktorí sa vekom blížia napr. ku štyridsiatke, čo bol môj prípad, nie je vôbec jednoduché. Je to veľká škola, ale láska a vzťah s tým novým človiečikom v domácnosti je taký obojstranne obohacujúci, že sa to oplatí vymeniť.
Róbert: Je to časovo náročný proces, ktorý trvá viac rokov. Ja by som im odporučil, aby sa medzi žiadateľov o adopciu prihlásili hneď po prvom neúspešnom pokuse umelého oplodnenia. Navrhujem to aj kvôli tomu, že zo zoznamu sa môžu hockedy odhlásiť a ak by už boli na rade, tak to dieťa môžu odmietnuť.
Ako by ste zhodnotili štúdium na akadémii? Čo ste si z neho odniesli a čo by mohlo byť užitočné pre potenciálnych záujemcov?
Ronald: Bol som prekvapený, ako komplexne je to celé nastavené. Normálne by som účasť povinne predpísal mnohým aktívnym politikom, aby nestrieľali všelijaké hlúposti do éteru bez rozmyslu a všeobecného prehľadu. A ten všeobecný prehľad z mnohých kľúčových oblastí práve Politická akadémia poskytuje. Ocenil som aj to, že program je nadstranícky a prednášali tam ľudia rôznych politických preferencií. Určite odporúčam účasť každému, kto sa plánuje na akejkoľvek úrovni v politike angažovať.
Róbert: Politická akadémia je výborným projektom. Je to zmysluplné a ucelené školenie, pre všetkých, ktorí majú záujem formovať verejný priestor. Všetkým záujemcom držím palce a pozdravujem ich.
Ronald Blaho - manažér s 15-ročnými skúsenosťami z manažmentu životného prostredia. Stál pri zrode organizácie pre nakladanie s elektroodpadom a batériami a akumulátormi ASEKOL SK, ktorú riadi. Rozbehol zberovú a recyklačnú spoločnosť ENVIROPOL SK a naštartoval úspešný školský edukačný projekt RECYKLOHRY.
Róbert Balkó - pôsobí ako starosta obce Kolíňany - Kolon. Starostom bol zvolený celkovo už štyrikrát od roku 2007. V parlamentných voľbách 2020 kandidoval za stranu MKO-MKS.