Akým problémom čelia rezorty školstva, zdravotníctva či životného prostredia?

Akým problémom čelia rezorty školstva, zdravotníctva či životného prostredia?

Autor: Adriána Valášková
,30. 4. 2020 23:11

Verejné financie a štátna správa, to boli témy piateho seminára Politickej akadémie 2019/2020, ktorý sa uskutočnil v dňoch 21. až 23. 2. 2020. Privítali sme mnoho zaujímavých hostí a odborníkov na preberané témy. Jedným z nich bol Ivan Mikloš, bývalý minister financií, ktorý sa s účastníkmi podelil o praktické skúsenosti z oblasti uskutočňovania reforiem. Medzi hosťami nechýbali odborníci ako Juraj Karpiš, Erik Baláž, Vladimír Burjan, Martin Vlachynský, Róbert Chovanculiak a Ján Hencel.


Prečo je ekonomická sloboda dôležitá? Aké reformy Slovensko nutne potrebuje?

Prvé prednáškové bloky viedol bývalý podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Účastníkom  vysvetlil podstatu ekonomickej a politickej slobody, pričom zdôraznil, že politická nesloboda vedie k neslobode v ekonomickej oblasti. Ako hlavné kritéria ekonomickej slobody spomenul mieru zdanenia, reguláciu finančných trhov, mieru korupcie, mieru regulácie cien a rovnosť pred zákonom. „Komunizmus je učebnicový príklad, kde chýba ako ekonomická, tak aj politická sloboda.“ – spomína pán Mikloš. Upozornil aj na to, že počas komunizmu neexistovala motivácia vyrábať kvalitnejšie, jediná motivácia bola dodržať plán.

Svoju ďalšiu prednášku zameral na reformy všeobecne, ale aj tie, ktoré prebehli na Slovensku počas jeho pôsobenia vo vláde. Rozobral daňovú reformu z roku 2003 a to, aké zmeny priniesla (rovná sadzba dane pri priamych daniach, zrušenie niektorých daní). Poukázal aj na vzdelávanie, v ktorom zastáva názor, že školstvo je špecifické, nemôžeme sprivatizovať všetky školy a povedať, kto na to má, nech študuje. Na záver svojej prednášky využil výrok amerického ekonóma Thomasa Sovela – „Prvá lekcia ekonómie je vzácnosť, nikdy nebudete mať dosť zdrojov, aby ste uspokojili potreby všetkých. Prvá lekcia politiky je ignorovať prvú lekciu ekonomiky.

Ivan Mikloš

Aké zmeny priniesla globalizácia? Ako môžeme meniť systém a chrániť tak životné prostredie? V čom zlyháva slovenské školstvo a čo môžeme spraviť inak?

O tom ako sa zmenila kvalita života, o chudobe, nerovnosti, robotoch a ekologickej katastrofe účastníkom prednášal Juraj Karpiš z tímu INESS. Tvrdí, že od priemyselnej revolúcie, je každý ďalší človek prínosom. Toto tvrdenie vysvetlil nasledovne: „70% HDP tvoria mzdy, stále máme málo ľudí vo vzťahu k množstvu  kapitálu, a keby sme mali viac ľudí, boli by sme bohatší.“ 

Vo svojej prednáške na Politickej akadémii poukázal na to, ako sa vyvíja spoločnosť. Narastá populácia, ktorá nie je chudobná, detská úmrtnosť všade dramaticky klesla od roku 1950, taktiež sa po páde komunizmu predĺžil život a rapídne sa zvýšila konzumácia. „Sme takí bohatí, že budeme musieť hľadať mechanizmy, ktoré nás budú obmedzovať proti obezite.“ Vo svojej prednáške rozobral aj zmeny, ktoré so sebou priniesla globalizácia, predovšetkým pokles nerovnosti majetkov a príjmov na svete. Na záver zdôraznil význam ľudskej práce: „Každá práca, ktorá využíva len to fyzické – ruky, nohy - je neľudská. Ľudská práca je taká, kde človek využíva svoj intelekt.“

Juraj Karpiš

Erik Baláž, filmár, ochranár a ekológ účastníkom prednášal o svojich skúsenostiach, aktivizme a lobingu. „Otázka ochrany životného prostredia je aj otázkou spravodlivosti. Človek nenesie zodpovednosť za to, keď výrube stromy. Človek, ktorý znečisťuje, vytvára náklady“ – zdôraznil. Vo svojom výstupe spomínal aj na rok 2007, kedy prebehla veľká ťažba dreva v Tatrách a ochranári sa snažili o blokádu, pretože sa o ťažbe rozhodlo nezákonne.

Účastníkom zdieľal aj svoje skúsenosti s kampaňou "MY SME LES". Video k tejto kampani si môžete pozrieť tu. Ako hlavnú motiváciu pre vstup do politiky uviedol, že je to jeden z mála spôsobov ako meniť systém, upozornil ale aj na negatívne stránky: „Hneď ako sa stanete politikom, všetko je vnímané ako kampaň.“ Zdôraznil, že osobný kontakt je veľmi dôležitý: „Pri stretnutiach s ľuďmi síce zachytíte iba malý okruh ľudí, ale ak ich presvedčíte, že chcete pozitívnu zmenu, o to viac vám budú verní.“

Erik Baláž

Nasledovala prednáška učiteľa a šéfredaktora časopisu Dobrá škola Vladimíra Burjana, v ktorej účastníkom ponúkol pohľad do slovenskej reality školstva, vzdelania a výchovy. Svoju prednášku začal s tým, že odpovedal na otázku, v čom slovenské školstvo zlyháva – slabé výsledky (maturita, testovania), slabá sociálna mobilita, míňanie sa školstva s potrebou trhu a zlá klíma (nešťastné deti i učitelia). Odpovedal aj na otázku, prečo sa nepodarili reformy školstva: „Školstvo je veľké, konzervatívne, chýba nám tlak zo zahraničia, posledná reforma školstvu viac uškodila ako pomohla.“

Tvrdil, že ak chce niekto úspešne riadiť školstvo, musí mať prehľad, dohľad, nadhľad a výhľad. Na záver prednášky ponúkol riešenia pre efektívnejšie školstvo a to: odluku školstva (ani štátne, ani súkromné), otvorenie sveta vzdelávania širokej palete aktérov (dôraz na výsledky), nahradenie povinnej dochádzky povinným vzdelávaním a zverenie certifikácie nezávislým autoritám (ako napr. STK).

Vladimír Burjan

Analytik z tímu INESS Martin Vlachynský na záver sobotňajších prednášok odpovedal na otázku, čo môžu budúci politici urobiť pre podnikateľské prostredie. Vo svojej prednáške predstavil predpoklady pre dobré podnikateľské prostredie a spomenul aj prekážky, medzi ktorými vypichol najmä konkurencieschopnosť. V praktickej časti prednášky pri simulovaných voľbách hodnotil účastnícke reformné návrhy.

Martin Vlachynský

Posledný sobotňajší program sme zakončili neformálnym kvízom, ktorý si pre účastníkov pripravila manažérka Politickej akadémie Monika Budzák.

Ako môžeme skvalitniť slovenské zdravotníctvo? Dávame na školstvo málo či veľa peňazí?

Nedeľňajšie bloky prednášok odštartoval Ján Hencel, expert na zdravotníctvo za stranu KDH a absolvent Politickej akadémie. Prednášku venoval téme zdravotnej gramotnosti. Poukázal na to, že v Európe zomiera 87 % ľudí na chronické choroby a poukázal na možné riešenia, ktorými by mohli byť "zvýšené  financie smerované do zdravotníctva, lepšia hospodárnosť zdravotníctva, obmedzenie dostupnosti zdravotníckych služieb a  všeobecne zlepšenie zdravia ľudí pomocou osvety a prevencie".

Ján Hencel

Februárový seminár ukončil prednáškou o financovaní školstva analytik a autor knihy Pokrok bez povolenia Róbert Chovanculiak. Odpovedal na to, či dávame na školstvo málo alebo veľa peňazí, pričom rozobral zvlášť regionálne školstvo a zvlášť vysoké školy. Poukázal aj na sľuby politikov, medzi ktoré patrí aj opatrenie pre zavedenie priemernej mzdy učiteľov na 80 % priemerných miezd vysokoškolsky vzdelaných: „Ak by to tak bolo, museli by sme zvýšiť náklady (celkové náklady práce) o 9 % ročne až do roku 2023.“

Upozornil na to, že podľa OECD Slovensko dáva veľa peňazí na študenta (na podobnej úrovni ako USA či Švédsko), ale vyprodukujeme málo študentov (cca 35 %). „Verejné výdavky na vysokoškoláka stúpli z 2 789 € v roku 2013 na 5 313 € v roku 2019“ – objasnil. Poukázal aj na to, že študenti, ktorí vyštudujú, častokrát v praxi robia úplne niečo iné (takých je cca 20 %) a rovnako okolo 20 % je tých, čo robia prácu, na ktorú nepotrebujú vysokú školu.

Róbert Chovanculiak

Pre aktuálne info z Politickej akadémie nás sledujte na sociálnych sieťach: FB, IGLinkedIn a Youtube.

Zdielajte článok so svojimi priateľmi:

Share Tweet LinkedIn

Pokračujte v čítaní

Autor: Adriána Valášková
,14. 9. 2020 14:34
Autor: Adriána Valášková
,24. 8. 2020 18:30
Autor: Monika Budzák
,29. 5. 2020 13:26