Novembrové stretnutie Politickej akadémie, 2. v poradí z ročníka 2018/2019 bolo stretnutie s expertmi rezortov, ktoré vyžadujú odborný pohľad. Hosťami bola slovenská špička: Peter Dráľ, Juraj Hipš, Marián Faktor, Martin Vlachynský, Ľudovít Ódor, Radovan Ďurana a Lukáš Kvokačka.
Deň prvý: Peter Dráľ, Juraj Hipš
Pán Dráľ sa sústredil na prezentovanie zistení o „systéme“ (legislatívna úprava, koncepčné dokumenty) a taktiež na poznatky z terénu (výskumné z To dá rozum a praktické z iných intervenčných programov v školách a pre učiteľov). Spomenul tiež tému kompetencií (ich nastavenia aj reálneho výkonu) na otázku zriaďovateľstva škôl samosprávami, mieru regulácie z „centra“ a potom aj nastavenie financovania v regionálnom školstve, vrátane dopadov na sieť škôl, ich riadenie i na odmeňovanie učiteľov.
Pán Hipš účastníkov hneď rozdelil na skupinky, ktorých úlohou bolo identifikovať základné problémy slovenského školstva z ich pohľadu, na čo potom nadviazal vo svojej prednáške, a tiež spomenul podľa neho úspešné príklady zo zahraničia. Diskusia nám nakoniec zabrala podstatnú časť vyhradeného času, veď deti sú budúcnosť, a treba im venovať patričnú pozornosť.
Vo svojom príspevku sa zameral na výdavky štátneho rozpočtu vynaložené na vzdelávanie – ich dlhodobý vývoj, priemer, porovnanie s OECD, atď. Podľa neho Slovensko nedáva do školstva málo financií v porovnaní s inými krajinami, skôr ide o celkovú reformu, ktorá je nesmierne zložitá a jednoducho len pridať viac peňazí do rezortu nebude stačiť na zlepšenie kvality vzdelávania.
Otvorili sme prihlasovanie do 3. ročníka Politickej akadémie:
"Registrácia (link) je otvorená do 30. júna, no kapacita je obmedzená na 50 uchádzačov v ročníku. Prihláste sa čo najskôr.
Deň druhý: Marián faktor, Martin Vlachynský
„Čo by ste mali vedieť o slovenskom zdravotníctve“ – tak nazval svoju prednášku p. Faktor, v ktorej sa nám v priebehu niekoľkých hodín podujal vysvetliť, ako to na Slovensku v súčasnosti (ne)funguje, čo s čím súvisí, čo by sa dalo zlepšiť alebo zmeniť, a čím sa môžeme pýšiť v porovnaní s inými. Zdravotníctvo by potrebovalo vlastný ozdravný plán, ktorý by zahrnul udržateľné financovanie, ujasnil kompetencie jednotlivých aktérov, a sprehľadnil kto má na čo nárok.
Analytik INESSu Martin Vlachynský sa vo svojich dvoch prednáškach venoval financovaniu zdravotníctva ako takého, a tiež dilemám medzi kvalitou, dostupnosťou, a cenou zdravotnej starostlivosti.
