Ako spravovať verejné služby? Druhý seminár Politickej akadémie

Ako spravovať verejné služby? Druhý seminár Politickej akadémie

Autor: Adriána Valášková
,6. 2. 2020 9:51

V dňoch 22.11. až 24.11. sa uskutočnil druhý seminár tohtoročnej Politickej akadémie, ktorý bol venovaný verejným financiám a štátnej správe. Tematicky sme zahrnuli oblasť dôchodkov, sociálny systém, zdravotníctvo, energetiku a políciu. Privítali sme lektorov Radovana Ďuranu, Máriu Machajdíkovú, Mareka Machatu, Mariána Faktora, Branislava Diďáka, Karola Galeka a Martina Vlachynského.


Koľko platíme za služby štátu? Koľko dávok poskytuje sociálny systém?

Úvodom do verejných financií nás previedol Radovan Ďurana, ktorý je analytikom INESS. Svoju prednášku začal kvízom. Následne účastníkom rozdal plagáty - Vesmír verejných výdavkov 2019, na základe ktorých ukázal veľkosť a proporcie výdavkov rôznych verejných inštitúcií. Vyvrátil mýtus, že firmy na Slovensku majú obrovské zisky. Percentuálny podiel ziskov firiem na HDP Slovenska totiž hovorí o niečom inom. Predstavil portál www.cenastatu.sk, a jeho kalkulačku, v ktorej  si každý vie vypočítať, koľko daní a odvodov platí za služby štátu.

Pán Ďurana dostal slovo aj pri nasledujúcej prednáške venovanej sociálnemu systému na Slovensku. Svoju prednášku nazval „107 dávok sociálneho systému“, čím poukázal na aktuálne množstvo poskytovaných dávok zo strany štátu na Slovensku. Dávky rozdelil do troch pilierov podľa toho, akým spôsobom slúžia človeku – dávka pre pomoc, podporu a poistenie. Na vykreslenie toho, v akej výške sú hradené dávky, upriamil pozornosť na tú najväčšiu, ktorú v našom sociálnom systéme poberá len jeden človek za osobnú asistenciu.

„Sociálne poistenie je prietokový ohrievač – v decembri zaplatíte, vo februári tam už nie je nič.“ – Radovan Ďurana.

V problematike sociálneho systému sme ostali aj pri prednáške Márie Machajdíkovej z Nadácie Socia, ktorá sa venuje sociálnym službám, s nimi spojenou legislatívou a financovaním. Kompetencie samospráv rozdelila do troch skupín – podľa toho, či sú zabezpečované obcou, VÚC alebo ich zabezpečovanie je voliteľné. Účastníkom objasnila aj to, ako je zabezpečované financovanie sociálnych služieb prostredníctvom verejných a neverejných poskytovateľov. Neverejní poskytovatelia pritom zabezpečujú 45 % celkového financovania sociálnych služieb. Na záver poznamenala, že súčasný systém je nedostatočný, neadresný a chýba mu systémové financovanie.

Čo sú najväčšie nedostatky sociálneho systému? Aké sú piliere funkčného zdravotníctva?

Druhý deň novembrového seminára opäť otvoril Radovan Ďurana. Účastníkom prednášal o slovenských dôchodkoch. Rozoberal priebežné dôchodkové poistenie, sadzby odvodov na dôchodky, ako aj niekoľkokrát novelizovaný zákon.

„Reforma dôchodkového systému by bola dvakrát taká ťažká ako tomu bolo v minulosti.“ tvrdí Radovan Ďurana.

Praktickú zručnosť, ktorú si účastníci mohli z prednášky odniesť, je výpočet svojho starobného dôchodku. Na záver prednášky lektor poukázal na otázky, ktoré by si každý z nás mal klásť.   Ide najmä o potrebu zamyslieť sa nad tým, koľko bude chcieť mať človek našetrené v dôchodkovom veku a koľko si majú šetriť živnostníci ako špecifická skupina.

Ďalšou prednáškou pokračoval  Marek Machata, absolvent Politickej akadémie, ktorý pôsobí ako poslanec Bratislavského samosprávneho kraja a venuje sa viac ako 17 rokov sociálne slabším skupinám. Vo svojej prednáške vysvetlil rozdelenie kompetencií medzi obce, mestá a VÚC podľa úkonov, o ktorých rozhodujú v sociálnom systéme.

„Samosprávy nie sú dostatočne pripravené pre ľudí s rôznymi ochoreniami“ podotkol Marek Machata.

Medzi najväčšie slabosti samospráv v poskytovaní sociálnych služieb patrí podľa Machatu napríklad rozsah a kvalita služieb, či odbornosť a počet zamestnancov.

O slovenskom zdravotníctve nám prednášal Marián Faktor, ktorý pôsobil v manažmente dvoch zdravotných poisťovní a aj na Ministerstve zdravotníctva. Na úvod účastníci zdieľali svoje skúsenosti so slovenským zdravotníctvom. Na základe negatívnych skúseností účastníkov rozobral problémy zdravotníctva, pričom ako jeden z najväčších nedostatkov uviedol nevedomosť pacientov. „Po oznámení novej diagnózy, že pacient trpí určitou chorobou, z prijímaných informácií od lekára si pacient jednu tretinu vôbec nepamätá, ďalšiu tretinu zabudne kým príde domov a iba poslednú tretinu si zapamätá.“

Pán Faktor zdôraznil, že v zdravotníctve by nemali chýbať rešpekt a úcta, ochrana rozpočtov, či kvalitná a dostupná starostlivosť. Rozobral nárok na zdravotnú starostlivosť, poplatky, zadlžovanie a celkové financovanie zdravotníctva.

„Spoluúčasť v zahraničí bežne existuje, my na SR sa toho bojíme.“ – poznamenal Marián Faktor.

Nasledoval workshop k zdravotníctvu. Účastníci zastupovali rôzne záujmové skupiny v zdravotníctve ako ministerstvo financií, asociáciu zdravotných poisťovní,  či ministerstvo zdravotníctva a rokovali o navýšení rozpočtu. Účastníci tak mali možnosť zažiť stret rôznych záujmov a získať cennú spätnú väzbu od lektora Mariána Faktora.

Sobotňajšie bloky prednášok uzavrel Branislav Diďák, absolvent Politickej akadémie a bývalý policajný plukovník, ktorý pracuje na reforme Policajného zboru SR. Prednášku začal informáciami o aktuálnom stave polície na SR, pričom zdôraznil, že v súčasnosti má dôveru v políciu iba 45 % Slovákov.

„Nezvyšujeme účinnosť systémov používaných policajtmi, ktoré nefungujú, namiesto toho vyhlasujeme tender na kamery za 100 tisíc eur.“- Branislav Diďák

Následne účastníkov oboznámil s tým, ako by reforma mala vyzerať navonok.  Mala by byť politicky nezávislá a mala by prebiehať verejná kontrola výberu funkcionárov. Reforma vo vnútri by mala obsahovať pravidlá kariérneho postupu, odmeňovanie a primeraný plat by mal byť udeľovaný na základe výkonnostných kritérií. V rámci reformy navrhuje zrušiť tabuľky a na drobné práce, pri ktorých nie je potrebný policajný zásah, zavolať firmy (napr. inštalácia kamier...).

„Polícia má pracovať pre nás občanov a nie pre štatistiku.“- uzavrel Diďák.

Aký  podiel na celkových emisiách v Európskej únii má na svedomí energetika?

Karol Galek, člen hospodárskeho výboru NR SR, otvoril nedeľňajšie bloky problematikou energetického sektora. Vo svojej prednáške kritizuje príliš veľké štátne regulácie a nízku mieru liberalizácie energetiky. Ako najväčší problém politických zásahov v energetike vidí tarify za prevádzku systému a kompenzácie podnikom, ktoré sú energeticky náročné.

„Energetický priemysel je jeden veľký neporiadok, ktorý zdedíte aj vy, keď vstúpite do politiky.“- spomenul vo svojom príspevku Karol Galek.  

Účastníkom priblížil aj mnoho výziev a káuz v slovenskej energetike, na základe ktorých zhodnotil: „Štát na energetike nemá čo zarábať.“

Nakoľko 80 % emisií v EÚ má na svedomí energetika, vyzval účastníkov, aby pri ich znižovaní začali sami od seba a  napr. využívali verejnú dopravu, zatepľovali domy, a podobne.

Nasledoval workshop pod vedením Karola Galeka, ktorý bol zameraný na hľadanie riešení pre situácie v energetike - legislatívne, rozpočtovo a komunikačne. Účastníci boli rozdelení do niekoľkých skupín, pričom každá z nich riešila inú kauzu. Následne zástupcovia skupín predniesli svoje návrhy riešení pred spolužiakmi.

Prednáškové bloky novembrového seminára uzavrel Martin Vlachynský, analytik INESS. Svoju prednášku začal polemikou na tému akú hodnotu má rok ľudského života.

„V súčasnosti sa veľa diskutuje v súvislosti so zdravotníctvom o prostriedkoch, ale o to menej o zdraví pacientov.“ - zhodnotil Martin Vlachynský.

Úvod prednášky venoval krátkej analýze zdravotníctva a jeho financovania. Predstavil index Zdravie za peniaze, ktorý porovnáva verejné výdavky na zdravotníctvo v rámci niekoľkých štátov. Poukázal aj na niekoľko mýtov, ktoré v oblasti zdravotníctva nepochybne kolujú medzi ľuďmi.

Pre aktuálne info z Politickej akadémie nás sledujte na sociálnych sieťach: FB, IGLinkedIn.

Zdielajte článok so svojimi priateľmi:

Share Tweet LinkedIn

Pokračujte v čítaní

Autor: Adriána Valášková
,14. 9. 2020 14:34
Autor: Adriána Valášková
,24. 8. 2020 18:30
Autor: Monika Budzák
,29. 5. 2020 13:26