Medzinárodné vzťahy, podnikateľské prostredie, hospodárska a menová politika

Medzinárodné vzťahy, podnikateľské prostredie, hospodárska a menová politika

Autor: Monika Budzák
,29. 1. 2018 0:00

Nielen politickým marketingom by mal žiť politik. Práve odbornosť a rozhľad sú potrebné pri vytváraní nových zákonov ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie, pri zaujatí postoja k podpisu medzinárodných dohovorov, alebo pri pochopení príčin finančných kríz. Štvrtý seminár Politickej akadémie, ktorý sa konal 25.- 28. januára 2018, sa venoval práve týmto dôležitým témam.


 

Deň prvý: Juraj Karpiš, Martin Vlachynský – Podnikateľské prostredie, peňažný systém, význam malého a stredného podnikania

Štvrtok dopoludnia otvoril program Juraj Karpiš (INESS) prednáškou o fungovaní peňazí a finančného systému. Načrtol stručný vývoj fungovania peňažného systému, a tiež  opísal moderný vývoj finančného systému, ako sme prešli od krytých k nekrytým peniazom, od systému s obmedzenou ponukou až po neriadenú ponuku peňazí. Prednášku ukončil vysvetlením podstaty fungovania dnešného systému v súvislosti so vznikom kríz. Svoj druhý blok venoval ekonomickému experimentu. Účastníci dostali od organizátorov po jednom predmete – od horalky, cez ovocie, až po pivo, ktoré mali následne ohodnotiť v eurách. Potom nastalo kolo obchodovania – účastníci mali možnosť sa neobmedzenou výmenou dostať k položke, ktorú si vážili viac. Záverom experimentu sa kumulatívnym súčtom všetkých hodnôt, ktoré účastníci diktovali, zvýšil blahobyt skupiny o takmer 8 eur, a to bez akéhokoľvek zvyšovania produkcie.

Druhý blok a tému podnikateľského prostredia otvoril Martin Vlachynský (INESS). Začal krátkou charakteristikou slovenského podnikateľského prostredia, významom malého a stredného podnikania pre našu ekonomiku, a načrtol aj niekoľko problémov, ktoré bránia jeho lepšiemu rozvoju. Predstavil najvýznamnejšie rebríčky konkurencieschopnosti, ktoré odzrkadľujú kvalitu podnikateľského prostredia. Táto kvalita v neposlednom rade úzko súvisí s politikou. Zákony, ktoré prispievajú k väčšej byrokratickej záťaži podnikateľov, im spôsobujú aj vyššie náklady. Politické rozhodnutia sú preto v mnohých oblastiach kľúčové pri vytváraní lepšej životnej úrovne v krajine. Následne viedol Vlachynský workshop, v ktorom mali účastníci v rámci fiktívnych politických strán predstaviť opatrenia pre lepšie podnikateľské prostredie. Podvečer prišli na rad opäť projekty účastníkov, ktorí jednotlivo konzultovali svoje projektové pokroky, úspechy a plány s organizátormi.

Deň druhý: Juraj Karpiš, Alexander Duleba, Andrew Garth, Dávid Lipka – Finančný systém, menová politika, kryptomeny, blockchain, medzinárodná politika, trhové hospodárstvo

Piatok sme začali opäť ekonomickou témou, tentokrát Juraj Karpiš hovoril o kryptomenách, ich fungovaní a vplyve na súčasný finančný systém. Pomenoval niekoľko prepojení nefunkčnosti dnešného systému s rastúcim trendom využívania kryptomien. Objasnil princíp fungovania blockchainu a jeho dôležitosť pre budúci vývoj finančných transakcií.

Ďalším lektorom januárového seminára bol politológ Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Vo svojej prednáške sa venoval okrem iného napríklad tvorbe zákonov v EÚ a na Slovensku, a ich vzájomnej súhre pri presadzovaní slovenských záujmov. Hovoril aj o predsedníctve Slovenska v Rade Európskej únie, ktoré bolo z úst politikov prezentované ako mimoriadne úspešné, avšak podľa Dulebu nebol potenciál pre presadenie záujmov Slovenska dostatočne využitý. Venoval sa tiež rusko-európskym vzťahom a kríze na Ukrajine, ktorá je obeťou napätia medzi veľmocami a upevňovaním sféry vplyvu v krajine.

Poobedňajší program otvoril jeho excelencia Andrew Garth, veľvyslanec Spojeného kráľovstva na Slovensku. Vo svojej prednáške sa venoval problematike Brexitu, opísal situáciu, ktorá predchádzala referendu o vystúpení a zdôraznil väzby medzi občanmi Británie a zvyšku Európy, ktoré by nemali byť narúšané politickými rozhodnutiami. Snaha stále hlbšej integrácie, ktorá ignoruje princíp subsidiarity a vedie k politickej únii, podľa neho nebola v záujme Britov. Spojené kráľovstvo sa snažilo najmä o posilnenie ekonomických väzieb, ktoré sú pre obe strany dôležité. Trestanie vystúpenia z únie bude mať podľa Gartha negatívne následky pre Britániu rovnako ako aj pre ostatné krajiny EÚ.

Ekonóm David Lipka z Anglo-American University v Prahe zavŕšil piatkový deň štvrtého seminára. Vo svojej prednáške sa venoval súvislostiam ekonómie a politiky a vzniku spoločenského poriadku. Na rôznych príkladoch vysvetlil, že najkomplexnejší spoločenský poriadok vzniká na základe súkromného vlastníctva a slobodnej interakcie, ten najjednoduchší na základe rozhodnutia autority. Načrtol tiež konflikt medzi trhom a politikou, kedy efektívne trhové rozhodnutia sa dostávajú do sporu s morálnou intuíciou, ktorá definuje zásluhovosť inak ako trh.

 

Deň tretí: Dávid Lipka, Katarína Roth Neveďalová – Riadenie štátu ako firmy, Európsky parlament, Európska komisia a iné Európske inštitúcie

V sobotu ráno seminárny deň otvoril opäť David Lipka. Neraz počujeme z úst predovšetkým pravicových politikov, že štát by mal byť riadený ako firma. Je takéto prirovnanie primerané? Lipka v úvode svojej prednášky vysvetlil rozdiely medzi podnikaním a štátom. Predstavil charakter statkov, ktoré tieto dva subjekty poskytujú a popísal ich rozhodovací proces. Kým v podnikaní nie je výhodné trestať za porušenie pravidiel, rozhodujúci je pohľad dopredu a akákoľvek diskriminácia nemá zmysel, no v politike platia úplne iné pravidlá. Tu by mal aktér disponovať základnými morálnymi princípmi ako spravodlivosť, lojalita, autorita, starostlivosť, či zmysel pre hodnoty. Podnikanie je cnostné konanie ktoré prináša prospech všetkým, na rozdiel od politiky to však nie je služba.

Poobedňajším blokom pokračovala Katarína Roth Neveďalová, bývala poslankyňa Európskeho parlamentu, ktorá momentálne pôsobí v stálom zastúpení Slovenska pri EÚ v Bruseli. Vo svojich dvoch blokoch sa venovala vývoju Európskych inštitúcií, najdôležitejším zmluvám, ktoré formovali fungovanie EÚ a tiež problémom, ktorým spoločenstvo čelí. V následnej diskusii mali účastníci možnosť sa dozvedieť viac o bežnom fungovaní inštitúcií, pani Neveďalová opisovala svoje prvé začiatky v Európskom parlamente, či proces presúvania rokovaní medzi sídlami EP (Bruselom a Štrasburgom), ktoré je silne kritizované, ale zmena tohto režimu je politicky nepriechodná.

Podvečer sa účastníci vybrali na spoločný výlet na Trenčiansky hrad. Vo výklade sa dozvedeli historické zaujímavosti  nie len o hrade, ale aj o celom meste, v ktorom sa Politická akadémia odohráva. Po exkurzii pokračovala neformálna diskusia účastníkov v kaviarni hotela.

Zdielajte článok so svojimi priateľmi:

Share Tweet LinkedIn

Pokračujte v čítaní