Rozhovor: Ako vyhrať voľby do Európskeho parlamentu?

Rozhovor: Ako vyhrať voľby do Európskeho parlamentu?

Autor: Veronika Fajbíková
,23. 6. 2019 14:30

V Politickej akadémii máme lektorov aj účastníkov. Dvaja z nich sa po skončení akadémie stretli v jednej koalícii ktorá neskôr vyhrala voľby. O skúsenostiach z politickej kampane do Európskeho parlamentu a o vstupe do politiky sme sa rozprávali s Ondrejom Gažovičom (Progresívne Slovensko) a Martinom Vavrinčíkom (Spolu - Občianska demokracia). Prinášame vám autentický rozhovor s členmi tímov, ktorí sa podielali na víťazstve vo voľbách do Európskeho parlamentu. 

 

Mali ste možnosť si po predvolebnej kampani oddýchnuť?

Martin: „Ja som nestihol. Mal som jeden deň voľna, na svoje narodeniny, kedy som bol offline. Najlepšie, čo môžem spraviť je darovať deň sám sebe. To bolo jediné, čo som mal doteraz.

Zažil som takú nešťastnú kombináciu, že som bol jednak spolu-manažérom kampane, a zároveň som stále kancelárom strany. Mnoho vnútrostraníckych vecí tým pádom zostalo stáť. Teraz ešte do leta máme toho strašne veľa. Takže ja som sa od volieb veľmi nezastavil, ale pôjdem si dobiť baterky na nejakých 10 dní na dovolenku.

Ondrej: „U mňa to bolo v niečom podobné ako u Martina. Nebol tam úplne jasný sek, ale je to samozrejme voľnejšie, ako počas kampane. Tým, že mojou úlohou bolo viesť štáb Michala Šimečku, lídra kandidátky, a tie voľby sa vydarili (koalícia vyhrala voľby a on získal vyše 80-tis. preferenčných hlasov), tak mal potom veľké množstvo mediálnych povinností. Za najbližších 5-6 dní po voľbách absolvoval zhruba 20 mediálnych výstupov, takže tam bol predĺžený dojazd kampane. Následne sme hneď začali pripravovať koncepciu jeho mandátu – za päť rokov spraviť niečo pozitívne pre Slovensko a Európu.

Martin: „Priznám sa, že jedna z vecí, ktoré ma na politike tak ľudsky desí je, že je to hrozná drina...ktorá, keď sa podarí, tak je to začiatok ešte rádovo väčšej driny. Dlhodobo si myslím, že to, čo nás čaká do veľkých volieb, bude náročné. Ale predstava, že to vyhráme, a že máme prevziať túto krajinu, alebo že teda máme byť vedúcou silou tej zmeny...wow. Matúšovi Vallovi som celý čas v kampani hovoril, že toto je ešte nič oproti tomu, čo sa stane, keď bude primátorom. On mi povedal, že horšie to snáď byť nemôže. Dnes uznáva, že môže :))  

 

Absolvent Politickej akadémie, Martin Vavrinčík
Absolvent Politickej akadémie, Martin Vavrinčík

 

No ja extrémne obdivujem na Matúšovi Vallovi, a on nám to aj hovoril na Politickej akadémii, že on sa počas tej volebnej noci ani netešil -  z čísel cca tri dni vopred vedeli, že sa to asi podarí. Večer už hneď začali pracovať na tom, ako bude vyzerať tlačovka, a potom som sa už nezastavili. Musím povedať, že v tomto je Matúš môj veľký vzor, ako to celé zvláda a ako okamžite prepol z kampane do výkonu funkcie.

Ondrej: „Nielen, že to zvládol, ale nastavil úplne nový štýl politiky. Jemu sa naozaj darí dodržiavať to, čo sľúbil. Teraz keď sledujem ako komunikuje tie veci okolo mesta – každú zmenu vysvetlí, preventívne, proaktívne, na webe videami, aj osobne v uliciach. Je to nové, a myslím, že to Bratislavčania veľmi oceňujú.“

Martin: „On je vlastne stále v kampani. Tak ako sa hovorí: je po voľbách, a to znamená, že je pred voľbami. Ale on to naozaj robí naplno a veľkú pozornosť venuje komunikácii a participácii občanov. Ja som bol minule na stretnutí k parkovacej politike v Starej tržnici, a tam bolo asi 50 ľudí a medzi nimi primátor vysvetľuje, je to trochu také neuveriteľné.

 


 

Registrácia do Politickej akadémie je otvorená do 30. júna 2019,
no kapacita je obmedzená na 50 uchádzačov v ročníku. 

Prihláste sa ešte dnes!

 


 

Ako ste prišli ku svojím úlohám v politickej kampani? Rozhodli ste sa tak sami, alebo prebiehal väčší rozhodovací proces vo vnútri strany?

Martin: „Ja som bol súčasťou centrálneho štábu, a každý z kandidátov mal potom svoj vlastný mini-tím. Súčasťou tohto bola aj koaličná dohoda s PSkom na tom, že bude parita na kandidátnej listine, a zároveň vo  volebnom štábe – že ho budeme manažovať dvaja, ja a Ľubo Ondrejkovič (PS). Dnes (14.6.) sme podpisovali koaličnú dohodu pre parlamentné voľby, a jej súčasťou je aj to, ako bude koncipovaný volebný štáb pre tieto voľby.

Jedna z najťažších vecí pre nás ako volebný štáb bolo, zladiť centrálnu kampaň koalície s kampaňami kandidátov. Na prvom stretnutí som kandidátom povedal, že našou úlohou nie je kohokoľvek z nich dostať do Bruselu. Našou úlohou bolo spraviť dobrú kampaň a dobrý výsledok pre koalíciu. Samotní kandidáti chceli pomôcť tomuto celku, ale samozrejme ich prioritou bolo aby sa tam dostali práve oni.

Ondrej: „Michal Šimečka mal z tohto pohľadu špecifickú úlohu. Tým, že bol na čele kandidátky, nemohol hrať len na seba. Jeho úlohou bolo ťahať celú kandidátku, vystupovať za ňu v médiách, stretávať sa s jednotlivými členmi. Absolvovali sme desiatky rôznych výjazdov po Slovensku a v istom momente sme úplne prestali rozlišovať, kto je z PS a kto zo Spolu. Bola to veľmi dobrá spolupráca - či sme behali s Vladom Bilčíkom, diskutovali na pódiu so Simonou Petrík (obaja Spolu), tak tam bola rovnaká vzájomná podpora, ako keď sme boli s Martinom Hojsíkom, Zorou Jaurovou alebo Ondrejom Prostredníkom (všetci PS).

Martin: „A všetci kandidáti mali rovnaký hnev na centrálny štáb, že čo tí stále vymýšľajú.“ :)

Ondrej: „Nazval by som to kreatívne napätie. Centrálny štáb nám zabezpečoval podporu, infraštruktúru a prichádzal s dobrými nápadmi. My sme zároveň v teréne videli, že niektoré veci fungujú inak, ako sa môže zdať z kancelárie. Ale myslím, že sme sa vždy vedeli napokon dohodnúť a posunúť to správnym... smerom.“

Martin: „..spôsobom. (spoločný smiech) Spoločná kampaň pomohla zbližovaniu týchto dvoch strán. Veľa vecí sa dialo rýchlo, za pochodu. Najväčším problémom kampane bol nedostatok času. Definitívna dohoda o koalícii bola až na konci januára 2019, a už 18. februára sme mali úvodnú tlačovú besedu. Čiže tam bolo čo obrusovať a riešiť, zvlášť keď ide o strany, ktoré boli v podstate rok a pol v takom bratskom súboji - kto to prežije, kto koho dokáže poraziť. To, že sme sa nakoniec dokázali dohodnúť podľa mňa ukazuje, že nad tým všetkým stoja nejaké idey. Verím, že to tak bude aj do budúcna. Aj fakt, že sme sa dokázali dohodnúť na naozaj zložitej otázke koalície do parlamentných volieb...aj tá spoločná kampaň...niečo sme spolu zažili za tie 3 mesiace – že na nás pršalo, že nám bola spolu zima, boli sme unavení, ale aj sme sa spolu tešili...to všetko spravilo veľa pre to, aby tie tímy akceptovali rozdiely, ktoré medzi nami sú, ale zároveň sa rešpektovali. Rozumieme tomu, že sa dopĺňame a spolu sa vieme potiahnuť silnejšie.

 


 

„Priznám sa, že jedna z vecí, ktoré ma na politike tak ľudsky desí je, že je to hrozná drina...ktorá, keď sa podarí, tak je to začiatok ešte rádovo väčšej driny." – Martin Vavrinčík

 


 

Obaja máte za sebou vstup do vysokej politiky. Dá sa popri takejto kampani stíhať aj bežný život?

Ondrej: „Je to špecifické obdobie a je naozaj veľmi pohlcujúce. Je asi pravidlom, že pritom trpia medziľudské vzťahy. Je to náročné pre rodiny, aj pre vlastné zdravie, lebo nemáš čas sa poriadne stravovať, vyspať sa. Ale keď veríš tomu, za čo bojuješ, tak to stojí za to - podieľaš sa na úsilí, ktoré Ťa svojim významom presahuje. Výhodou je, že je to časovo ohraničené. Takže môžeš svojej rodine, ale aj mentálne sám sebe, povedať pomerne jasný deadline, kedy sa to pracovné vypätie začne postupne zmierňovať.“

Martin: „Zaujímavé je, že veľmi dlho sme mali pocit, že je škoda, že nemáme viac času. No dva týždne pred voľbami som sa cítil tak, že keby tie voľby boli zajtra, dám za to čokoľvek. Bolo to ťažké, ušetriť si energiu na tie posledné dva týždne, kedy to reálne začne ľudí zaujímať. Kampaň je pre bežných ľudí o tých posledných 10 dňoch. Je to tak aj pri veľkých voľbách, ale pri týchto európskych ešte viac. A ty už fakt počítaš každý joul.

Moja stratégia bola zostať v kontakte s reálnym životom. V tom 12-hodinovom pracovnom dni si nájsť momenty, na ktoré som sa fakt tešil, kedy som sa vedome odstrihol. Napríklad každú stredu som chodil hrávať futbal, aj v tej najväčšej hektike som potreboval hodinu offline. Také veci som mal povedzme 3-4 do týždňa, trebárs som išiel na raňajky s niekým blízkym. Tých momentov je málo, ale sú kľúčové, aby sa z toho človek úplne nezcvokol, lebo je to naozaj veľmi vyčerpávajúce obdobie.“

Ondrej: „My sme napríklad časť Mišovej kampane postavili na behaní – behali sme s ľuďmi v lesoch, aj po mestách. To nás dobíjalo energiou a dodalo to tomu úplne inú atmosféru, ako keď stále sedíš za počítačom. Mne osobne ešte pomáhalo aj to, že žijem na Zaježovej a vždy keď som prišiel domov na lazy, tak mi stačila hodina-dve, aby som sa v tom tichu uprostred prírody vyladil a zregeneroval.“

Martin: „Pre mňa bol veľmi náročný ten neustály stres z úplného sústredenia na jednu vec. Samozrejme, pripravovali sme sa na to dlhšie, ale posledné tri mesiace som v zásade nemyslel na nič iné, len na 25. mája. V ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu. My sme vedeli, že (euro)voľby sú veľmi dôležité pre našu budúcnosť, naše pozicionovanie, koalície, a musíme to zvládnuť dobre. Teraz to môže znieť zvláštne, ale keď sme ohlasovali kandidatúru, tak sme hlavne chceli dosiahnuť dvojciferný výsledok. Vtedy sme sa hýbali každá zo strán v prieskumoch okolo 4-5 %. Samozrejme, že sme dúfali, že to bude viac. Nikto nečakal, že to bude viac než 20 %. Bola to obrovská zodpovednosť – voči krajine, voči kandidátom, voči lídrom, ktorí nám dali svoju dôveru, voči ľuďom v tých stranách. Toto bola asi najväčšia výzva, akú som zažil.“

Ondrej: „Ešte je dôležité spomenúť jednu vec. My sme sa fakt obávali, že tie voľby vyhrajú Kotlebovci. To bola pre našu koalíciu veľká motivácia – ukázať, že ľudia síce chcú alternatívu k súčasnej vláde, ktorá zlyháva, ale tá alternatíva môže byť pozitívna.“

 


 

"My sme sa fakt obávali, že voľby vyhrajú Kotlebovci. To bola pre našu koalíciu veľká motivácia – ukázať, že ľudia síce chcú alternatívu k súčasnej vláde, ktorá zlyháva, ale tá alternatíva môže byť pozitívna.“ – Ondrej Gažovič

 


 

Máte aj nejakú bizarnosť, klebetu, alebo hoax z kampaňového obdobia?

Ondrej: „Mne sa mimoriadne páči ten termín, ktorý používajú – že sme liberálni fašisti. To je dokonalý oxymoron, ktorý sa nejako podarilo konšpirátorom prepašovať do verejného vedomia. Občas sme počúvali aj dalšie klasiky - že sme financovaní Esetom, že sme americká kolóna, alebo Sorošove deti.“

 

Snažili ste sa negatívne tvrdenia v kampani vyvracať, alebo ste to ignorovali?

Ondrej: „Ak bol ten človek prístupný argumentom, tak sme sa mu to snažili vysvetliť. Pokiaľ bol ale niekto vyslovene vulgárny a agresívny, tak sme sa slušne poďakovali, rozlúčili a išli ďalej.“

Martin: „Myslím si, že celá táto téma je extrémne dôležitá. Je rozhodujúce, koľkým z tých ľudí, ktorí chcú zmenu, ponúkneme tú pozitívnejšiu predstavu ako povedzme tí Kotlebovci. Nemyslím si, že je tu 15 % fašistov. A z dát vieme, že existujú ľudia, ktorí sa rozhodovali medzi Čaputovou a Harabinom, hoci je to pre nás sci-fi. Našou úlohou je presvedčiť ľudí, že tou zmenou sme my, a nie Kotleba alebo Harabin.

Toto bude jedna z kľúčových vecí, ktorá rozhodne o tom, či budeme schopní zložiť vládu, ktorá vydrží 4 roky.

 

Máte za sebou veľkú stranícku kampaň. Odnášate si aspoň jeden poučný moment z tejto politickej kampane?

Martin: „Samozrejme, že keby sme to robili znova, tak veľa vecí spravíme inak. Našťastie sme nevyrobili žiaden fatálny problém. Sú tam drobnosti, ktoré sa nevydarili tak, ako sme si predstavovali. Ale keby som niekomu radil, kto by to robil znova: venujte väčšiu pozornosť vzťahom medzi centrálnou kampaňou a individuálnymi kampaňami kandidátov.

V kampani majú politici vždy svoju vlastnú predstavu o svojej roli v nej.  Ak je to futbalový zápas, kandidát je čo? Kapitán, tréner, hráč? Nie, tá metafora hovorí, že kandidát je lopta, a štáb ako jeden tím ju musí dostať do bránky. Kandidát nemá kecať do detailov, my sme tu na to, aby sme mu pomohli.  Profesionálna kampaň má strategicky vedený ťah, kde sa určia ciele, stratégie, messaging, čo funguje a čo nie, naozaj sa do toho veľa investuje, robia sa fokusové skupiny, kvantitatívy. Celé sa to vystavia, ale je tam nutná značná miera následnej disciplíny.

Niektorí kandidáti s tým nemusia byť stotožnení, alebo im to nemusí úplne sedieť. Tiež sme mali niektoré hypotézy, ktoré nám tie fokusové skupiny vyvrátili, a to sme ich pritom robili s našimi voličmi. Zrazu sme zistili, že náš volič si o nejakej téme myslí iné veci ako my v centrálnom štábe. V tom priestore 2 mesačnej kampane nie je priestor tých ľudí vychovávať treba tam nájsť prienik. Musíš byť autentický a nemal by si hovoriť veci, ktorým neveríš, ale za čo sa vieš postaviť, a zároveň to bude rezonovať u voliča. A to sa môže veľmi líšiť od toho, čo si myslíme my, ak sa tomu venujeme roky.

Naši kamaráti nás za tie nápady potľapkajú po pleci a na Facebooku nám dajú veľa lajkov, ale nebude to to, čo nám prinesie 200-tisíc hlasov. Ak máme byť vo voľbách úspešní, tak nás musia voliť aj ľudia, ktorí s nami v mnohých veciach nesúhlasia ale my si vieme získať ich dôveru. Tá kaviareň je príliš malá, aby to stačilo na zmenu pomerov na Slovensku. Je tam isté napätie medzi tým zostať autentický a hovoriť, čo si naozaj myslím vs. získať masovú podporu a väčšinu hlasov.

 

Lektor Politickej akadémie, Ondrej Gažovič
Lektor Politickej akadémie, Ondrej Gažovič

 

Ondrej: „Tá metafora s futbalovou loptou je zaujímavá, do istej miery s ňou aj súhlasím. Kandidát o mnohých veciach rozhodovať nemôže a musí tam byť jasná deľba práce. Ale veľmi to závisí aj od konkrétneho kandidáta. Keď je to osoba so silným politickým uvažovaním, skúsenosťami a vzdelaním, ako bol Michal, tak má pochopiteľne vplyv na stratégiu. Nesmie to však mikromanažovať.

Martin: „Neprezradím žiadne tajomstvo, keď poviem že sme nezačali z rovnakej štartovacej pozície. V čase, keď sa dohadovala volebná koalícia, PS už malo de facto pripravenú kampaň, komplet so stratégiou, vizuálmi, so všetkým. Ale naša spoločná kampaň bola iná, ako keby sme ju robili samostatne. Aj jedna, aj druhá strana už mala hotovú kandidátku so 14 ľuďmi a časti tých ľudí bolo treba povedať, že teda kandidovať nebudú, lebo máme koalíciu. Dva vlaky, ktoré boli pripravené vyštartovať, a zrazu niekto povedal, že nakoniec vysielame iba jeden vlak, časť vagónov poprosíme odpojiť. Teraz sa musíme dohodnúť, akej farby ten vlak bude, akým smerom pôjde, kto bude rušňovodič. A robilo sa to tak, že už sa pískalo na nástupišti, a cestujúci pozerali z okien, že kedy teda vyrazíme.“

 

Ondrej, zmeníš alebo doplníš svoje lekcie o kritickom myslení po skúsenosti s poslednou kampaňou?

Ondrej: „Určite, bolo to veľmi poučné, hlavne v komunikácii s ľuďmi. V uliciach sme absolvovali stovky rozhovorov – aj veľmi príjemných, aj veľmi náročných. Bol to vlastne kontinuálny tréning. Teším sa, ako to obohatí moju lektorskú prax. Pre mňa bola kampaň poučná aj v tom, ako pracovať v tíme, delegovať úlohy, pomôcť nájsť každému polohu, v ktorej je najviac užitočný a robí to, čo ho baví. Vystavať dobrý tím je v kampani extrémne dôležité.“

 

Martin, ako ti pomohla skúsenosť z Politickej akadémie pri tvojej práci?

Martin: „Bola pravidelným odstrihnutím sa od operatívy. Mať pravidelne tie dni, kedy budem môcť počúvať, diskutovať a stretnúť sa so zaujímavými ľuďmi bolo pre mňa veľmi dôležité. Určite mi to pomohlo v tom zmysle, že toto bola prvá kampaň, ktorú som robil, takže som mal v rámci akadémie dobrú prípravu. Rád prídem pre zmenu porozprávať o tej našej stratégii počas ďalšieho ročníka – ako sme to skladali, ako sa robí prípravný výskum, čo boli hypotézy a na čo sme prišli. Vždy je tam veľa možností, kde to celé môže havarovať a myslím si, že naša kampaň bola úspešná preto, lebo bola uveriteľná, masívna nie ani tak rozpočtom, ako množstvom zapojených ľudí.

 

Čo si myslíte o vystúpení vašich predsedov (Spolu & PS) po vyhlásení výsledkov prezidentských volieb?

Ondrej: „V niektorých veciach netreba improvizovať. Jasné, že flexibilita je dôležitá a ak niečo nefunguje, treba to zmeniť. Ale improvizácia na exponovanom mieste hrozí problémami. V tomto je politika krutá - môžeš sa snažiť celé mesiace, a potom...“

Martin: „...ideš na Ples Spišiakov.“ :)

Ondrej: „Presne tak, povieš dve nešťastné vety a končíš.“

Martin: „Plány sa tvoria v určitej skupine ľudí, a áno, sme všetci z mäsa a kostí, ale plán sa musí dodržiavať. V tom je to ťažké, že keď politik urobí chybu, neurobí ju len sám za seba, ale poškodí tým úsilie množstva ďalších ľudí a celých strán. Nezávidím im, keď stoja pred mikrofónmi a nevedia, aká ďalšia otázka príde. Ale myslím si, že je aj dobré, že sme hneď na začiatku dostali takúto silnú lekciu. Určite sa stanú ďalšie chyby, ale treba sa s tým vyrovnať uznať si to, poučiť sa, a ísť ďalej.“

 

Ako vidíte vašu budúcnosť v politike? Budete kandidovať do NRSR?

Ondrej: „Určite nie, chcem teraz pomôcť Mišovi Šimečkovi s jeho prácou v EP. Je to skvelá výzva, ukázať, že mandát europoslanca sa dá vykonávať inak, ako boli ľudia zvyknutí. V tomto novom štýle politiky sú pre nás veľkou inšpiráciou práve Matúš Vallo, alebo Zuzana Čaputová.“

Martin: „Zatiaľ neviem,ešte je niekoľko mesiacov na rozhodnutie. Rozmýšľam, čo je dobré pre mňa a pre stranu. Nešiel som do politiky preto, aby som bol kancelárom :) Mám svoju tématickú agendu v Rómoch a veľmi uvažujem, kde budem pre krajinu najužitočnejší.“

 

Mgr. Ondrej Gažovič, PhD.

Vyštudoval medzinárodné vzťahy a právo na Masarykovej univerzite v Brne, doktorát z európskej politiky získal na Univerzite Komenského v Bratislave. V diplomacii pôsobil päť rokov, väčšinu z toho na odbore verejnej diplomacie, kde riešil vzťahy s domácou i so zahraničnou verejnosťou či branding krajiny. Pôsobil na veľvyslanectve SR v Berlíne, na vlastnú žiadosť však odišiel z ministerstva zahraničných vecí a s rodinou sa presťahoval na lazy v Zaježovej. V súčasnosti pôsobí ako lektor kritického myslenia, spolupracuje s Akadémiou kritického myslenia a vedie workshopy aj v rámci Politickej akadémie. Vo volebnej kampani do Európskeho parlamentu pôsobil ako manažér a stratég štábu Michala Šimečku (Progresívne Slovensko).

 

Mgr. Martin Vavrinčík

Je kancelárom strany Spolu a expertom pre problematiku sociálne vylúčených rómskych komunít a rozvoj regiónov. Problematike sociálne vylúčených rómskych komunít sa venuje od roku 2010, spočiatku ako riaditeľ odboru na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny SR, neskôr ako programový riaditeľ v ETP Slovensko a odborný garant komunitného centra v Dobšinej. Od roku 2016 pracuje v neziskovej organizácii Človek v ohrození. Ako nezávislý expert pre oblasť bývania sa podieľal na príprave Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov. Pôsobil tiež ako expert pre Radu Európy a OBSE. Po štúdiu na Právnickej fakulte UK pracoval 5 rokov v advokátskej kancelárii Čechová&Partners. Pred parlamentnými voľbami 2016 zorganizoval kampaň Hráme o veľa na podporu volebnej účasti. Politickú akadémiu absolvoval v ročníku 2018/2019.

Zdielajte článok so svojimi priateľmi:

Share Tweet LinkedIn

Pokračujte v čítaní