Mgr. Peter Spáč, PhD. je politológ, momentálne učí na Masarykovej univerzite v Brne. Zaoberá sa volebnými a straníckymi systémami, špecializuje sa na slovenskú politiku. Ktorý volebný systém je podľa neho najspravodlivejší a aký systém by zaviedol na Slovensku? Na Politickej akadémii sme sa s ním stretli v rámci prvého tematického bloku, ktorý sa konal na prelome septembra a októbra.
Prečo práve politológia? Ako bojujete s negatívnym obrazom, ktorý majú mnohí o tejto profesii vytvorený?
K politológii ma, snáď ako viacerých v mojej vekovej skupine, priviedol turbulentný vývoj na Slovensku v 90. rokoch minulého storočia. Politika bola u nás doma vždy podstatnou témou, a teda bolo len prirodzené, že táto kombinácia ma nakoniec viedla k voľbe venovať sa práve tejto profesijnej dráhe. Nebyť toho, výber by pravdepodobne padol na IT, na čo bolo špecializované aj moje stredoškolské vzdelávanie.
Negatívny náhľad na politológiu v značnej časti verejnosti je rozšírený a je zbytočné ho popierať. Spolu s ďalšími humanitnými odbormi je politológia spoločnosťou neraz odsúvaná do role zbytočnej oblasti, ktorá nemá reálny prínos, zato absorbuje nemalé čiastky z verejných peňazí. Je časté vidieť reakcie ľudí, že prostriedky vynaložené na humanitné a sociálne odbory by mali byť presunuté inam, či už sú to prírodovedné smery alebo kompletne iná oblasť typu platy doktorov či zdravotných sestier.
Dôvodov, prečo tomu tak je, je viac. Po prvé, nepochybne k tomu prispieva samotná podstata politológie a charakter jej výstupov. Za politológiou (ani za iným humanitným odborom) nikdy nebudú stáť konkrétne uchopiteľné veci typu mostu cez rieku, laseru určeného na operáciu očí či satelitu umožňujúceho presnejšiu lokalizáciu polohy. Tá časť spoločnosti, ktorej boli kedysi po desaťročia určené centrálne posolstvá, že silu krajiny určuje objem vyrobenej ocele alebo vyťaženého uhlia, sa v politológii len ťažko môže nájsť.
Po druhé, chyba je aj na strane politológie, presnejšie na samotných politológoch. Ak sa politológovia prezentujú primárne ako komentátori domáceho politického diania bez toho, aby si budovali aj obdobnú vedeckú reputáciu, spoločnosť ľahko nadobúda dojem, že túto profesiu môže vykonávať ktokoľvek s dostatočnou schopnosťou artikulovane sa vyjadriť. Jednu vec je dôležité zdôrazniť – komentovanie reálnej politiky (typicky pre médiá) nie je hlavná, ale nanajvýš vedľajšia náplň činnosti politológov. To, čo robí politológov politológmi, je mimo vzdelávania ich vedecká práca, ktorá by mala byť nielen teoreticky relevantná, ale aj sociálne prínosná. Ak táto náplň ich činnosti chýba alebo je rôznymi spôsobmi obchádzaná, reputácia odboru ako takého nutne nemôže byť vysoká. Zameranie sa na publikovanie v konferenčných zborníkoch bez valnej kvality, ochotné prispievanie do predátorských časopisov, ktoré za úplatu vydajú čokoľvek a spolupráca s obdobne fungujúcimi vydavateľstvami, to všetko sú cesty, ktoré politológiu (ako aj každý iný odbor) dokážu spoľahlivo degradovať.
Nakoniec je tu aj tretí dôvod, a to financovanie vedy. Ak táto oblasť nefunguje dobre, a posledné obdobie ukazuje, že to skutočne je problém, žiadny veľký výskum sa od humanitných odborov nedá očakávať. I keď politológovia pre svoju činnosť nepotrebujú nákladné technológie ako vedci v medicíne či vo fyzike, ani ich kvalitná práca nevzniká zadarmo. Účasť na prestížnych medzinárodných konferenciách, kooperácia s kvalitnými zahraničnými tímami, prístup k publikačným databázam a analytickému softwaru či realizácia vlastného zberu dát na veľkom počte respondentov, to všetko sú prvky, ktoré sa musia zaplatiť. Ak sa to nestane, nemožno očakávať výraznejší pokrok. A bez tohto pokroku sa nedá veľmi posunúť ani povesť, akú politológia má. Nie je to iba vec peňazí, ale bez nich to tiež nejde.
"Je časté vidieť reakcie ľudí, že prostriedky vynaložené na humanitné a sociálne odbory by mali byť presunuté inam."
Na Politickej akadémii ste sa vo vašej prednáške venovali volebným systémom. Ktorý volebný systém podľa vás najmenej zohľadňuje rovnosť voličských hlasov? Ktorý naopak najviac? Mohli by ste uviesť príklad?
Odpoveď na otázku o najspravodlivejšom alebo najmenej spravodlivom volebnom systéme bude vždy daná subjektívnym náhľadom odpovedajúceho. Ani poprední zahraniční politológovia na túto otázku neodpovedajú rovnako. Moju odpoveď teda nemožno považovať za objektívnu a neutrálnu.
Za systém, ktorý najviac zohľadňuje rovnosť hlasov voličov považujem pomerný systém, ktorý je nastavený tak, že neposkytuje žiadnemu typu politických strán výhodu pomocou matematických prepočtov skrytých v zákulisí právnych noriem. Veľmi sa tomu blíži systém používaný v Holandsku, kde sa tiež volí 150 poslancov ako na Slovensku, ale neaplikuje sa klauzula vo výške piatich percent, čo umožňuje, aby do parlamentu prenikli aj veľmi malé strany. Ide tak o vysokú rovnosť hlasov voličov, ktorej následkom ale môže byť fragmentácia parlamentu a politická nestabilita.
Naopak systémov, ktoré najmenej zohľadňujú rovnosť hlasov, je viac. Niekto by sa tak mohol dívať na jednokolové väčšinové systémy, čoho klasickým príkladom je Veľká Británia. V nich ide výhradne o určenie najsilnejšieho aktéra, ktorý získa mandát, zatiaľ čo ostatní súťažiaci zostávajú porazení, hoci by ich spoločná podpora predstavovala i dominantnú väčšinu všetkých odovzdaných hlasov. Rovnosť hlasov by tak v tomto nastavení pre niekoho mohla byť otázna, ale ide o kompletne legálnu záležitosť a navyše, kompenzáciou za to je spravidla jasná parlamentná väčšina schopná efektívne vládnuť. Sú pritom aj systémy, ktoré sa od rovnosti odkláňajú ešte viac, ale vyskytujú sa veľmi vzácne (ak ešte vôbec) a preto nemyslím, že má zmysel ich spomínať.
To, čo skutočne považujem za problém je, ak nie sú pravidlá volebných systémov jasné a transparentné. Britský systém síce môže pôsobiť ako nespravodlivý, keď umožňuje prepad masívnej časti hlasov, ale toto jeho pravidlo je každému zrejmé z jeho samotnej podstaty. Pohrávanie sa s matematickými prepočtami či účelové manipulácie s hranicami volebných obvodov, teda praktiky, ktoré verejnosť dokáže len ťažko zachytiť, považujem za omnoho nespravodlivejšie, pričom môžu byť použité aj v systémoch, ktoré sa oficiálne označujú ako „pomerné“.
