Slovensko v medzinárodných vzťahoch: pešiak v poli alebo strategický hráč? Štvrtý seminár Politickej akadémie

Slovensko v medzinárodných vzťahoch: pešiak v poli alebo strategický hráč? Štvrtý seminár Politickej akadémie

Autor: Adriána Valášková
,17. 3. 2020 12:36

V dňoch 24. až 26. januára 2020 sa uskutočnil štvrtý seminár Politickej akadémie. Venovali sme sa medzinárodným vzťahom, Brexitu, Európskej únii a hybridným hrozbám. Opäť sme privítali špičkových lektorov, ako Andrewa Gartha, Magdalénu Vášáryovú, Ladislava Mika, Daniela Mila, Pavla Demeša, Michaelu Benedigovú a Katarínu Roth Neveďalovú.


Aký dopad bude mať Brexit na Slovensko? Prečo potrebujeme diplomaciu? Aké kompetencie má Európska komisia?

Januárový seminár sme odštartovali s aktuálnou témou Brexitu. To, ako bude vyzerať zahraničná politika Veľkej Británie po Brexite nám priblížil britský veľvyslanec na Slovensku Andrew Garth. Spomenul aj to, aká budúcnosť čaká Európu a slovensko-britské vzťahy po Brexite: “Spojené kráľovstvo zostane pre Slovensko priateľom a strategickým partnerom.”

„Opúšťame Európsku úniu, ale neopúšťame vás (Slovensko)“ tvrdil britský veľvyslanec s tým, že Spojené kráľovstvo práve Brexitom dostane šancu dokázať svoje líderstvo. Zároveň dodal, že napriek tomu sa silné puto so Slovenskou republikou nepretrhne, pretože nezávisí od členstva v Európskej únii. Britský veľvyslanec vysvetlil, že Veľká Británia chce „stáť“ sama a chce byť aktívnejšia v globálnom ponímaní. „Mnoho ľudí si myslí, že Veľká Británia si viac nepraje, aby do tejto krajiny prichádzali ľudia pracovať, či študovať, no to nie je pravda. My neuzatvárame naše hranice, práve naopak“ - vyvrátil povery o Brexite pán veľvyslanec.

Svoje skúseností s diplomaciou účastníkom zdieľala slovenská politička, herečka a diplomatka Magdaléna Vášáryová. Vysvetlila, aké sú výhody aj nevýhody práce diplomata. Ako výhody vidí slúženie krajine, pocit užitočnosti, prepojenie s domovom a zaujímavú náplň práce. Za nevýhody považuje fyzickú vzdialenosť od svojho domova, no zároveň aj vysokú zodpovednosť, ktorú si práca diplomatky vyžaduje. „Diplomacia predchádza zločinom prostredníctvom vyjednávania“ - objasnila potrebu a význam diplomacie. Zároveň upozornila, že každé slovo diplomata môže vyvolať konflikt.

Za najsilnejšiu diplomatickú službu považuje náboženstvo, ako jednu z najvplyvnejších síl vo svete, ktorá ovplyvňuje ako myslíme, čo si ctíme, ako sa správame, niekedy podporuje konflikty a niekedy im predchádza. Na záver svojej prednášky priblížila najvyššie pridané hodnoty diplomacie (predvídať, porozumieť, orientovať sa a varovať) a poukázala na dôležitosť racionálneho správania pri voľbách. „Dôležité je, akú tendenciu politici presadzujú, neberiete si ich do postele ani do kuchyne, nemusia sa vám páčiť“ - dodala pani Vášáryová.

Nasledovala prednáška vedúceho Zastúpenia Európskej komisie Ladislava Mika o Európskej komisii a úlohe Zastúpenia Európskej komisii (ZEK) na Slovensku. Na začiatku pán Miko vysvetlil, za čo je zodpovedné ZEK: „Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku sú oči, uši a ústa Európskej komisie.“ Účastníkom objasnil aj to, akú štruktúru má ZEK.

„Európska únia musí mať zverenú kompetenciu od členských štátov, nemôže rozhodovať len tak o niečom, musí mať zvolenie“ - poznamenal pri téme rozdelenia kompetencií Miko. Objasnil, že rozhodovanie v Európskej únii je náročný proces, ktorý má troch hráčov – Európsku komisiu, Európsku Radu a Európsky parlament. Identifikácia problémov alebo ich hodnotenie sa však uskutočňuje na základe podnetov viacerých subjektov.

Sú Slováci odolní voči hybridným hrozbám? Prečo Slovensko nebolo pripravené osamostatniť sa? Ako dôležitá je osobná reputácia?

Sobotňajšie bloky prednášok odštartoval expert na dezinformácie a hybridné hrozby Daniel Milo z Globsec Policy Institute. Účastníkom priblížil, aký význam majú dezinformácie a hybridné hrozby v medzinárodných vzťahoch. Tvrdil, že „sociálne médiá vytvorili priestor pre vytváranie rôznych skupín extrémistov.“ Následne na názorných príkladoch rôznych hoaxov vysvetlil, ako dezinformácie ovplyvňujú naše vnímanie reality. „Nie je dôležitá realita, ale obraz o nej, manipulácia využívaná politikmi vytvára skreslenú realitu“- zdôraznil účastníkom pán Milo.

Hybridné hrozby zadefinoval ako komplex vplyvov a útokov, s cieľom dosiahnutia napr. informačnej operácie či strategickej korupcie. Priblížil aj to, v akých formách sa môžeme stretnúť s hybridnými hrozbami (politický nátlak, ekonomický či energetický nátlak, sabotáže proti kľúčovej infraštruktúre a kybernetické útoky).

V praktickej časti mali účastníci za úlohu určiť na základe zadania, či ide o hybridné hrozby. „Slovensko má v porovnaní s okolitými krajinami vysokú zraniteľnosť voči hybridným hrozbám“ - dodal pán Milo na záver svojej prednášky.

Daniel Milo

Pokračovali sme prednáškou politického analytika Pavla Demeša, ktorý je členom Správnej rady European Endowment for Democracy a v minulosti pôsobil ako minister medzinárodných vzťahov. Zhodnotil, aká je pozícia Slovenska v medzinárodných vzťahoch. Vo svojej prednáške upozornil, že v roku 1993 sme neboli pripravení na osamostatnenie Slovenska, nemali  sme dokonca ani len budovu, kam posadíme prezidenta.  „Študujeme, pracujeme na západe, používame ich produkty, ale živíme nádej dobrého Ruska, ktoré nás zachráni“ – aj na tento rozpor poukázal vo svojom bloku pán Demeš.

V druhom bloku učastníkom objasnil, ako by sa mal angažovať občiansky sektor v politike, pričom s hrdosťou spomínal na to, ako v priebehu niekoľkých rokov po roku 1989 vznikli tisíce mimovládnych organizácií, kedy bolo vidieť chuť ľudí aktívne sa podieľať na vývoji našej krajiny.

Pavol Demeš

Nasledovala prednáška riaditeľky najväčšej PR agentúry na Slovensku Michaely Benedigovej. Hovorila o tom, aká dôležitá je reputácia v spoločnosti a na trhu. Zadefinovala ju ako odraz očakávaní okolia, mieru pozitívneho alebo negatívneho odporúčania publika. Rozobrala aj to, aký vplyv má reputácia na ľudské rozhodovanie. Kvalitu produktov a služieb, primeranú cenu a profesionalitu prezentovala ako top 3 atribúty reputácie, vplývajúce na rozhodovanie vo vzájomnej rovnováhe. V ďalšej časti na príklade vysvetlila, aká dôležitá je krízová komunikácia: „Ľudia často nesprávne čelia prekážkam tak, že sa izolujú či neotvoria sa dostatočne svojmu publiku“

Michaela Benedigová

Ako funguje Európsky parlament a aký je jeho význam?

Nedeľné boky prednášok otvorila slovenská politička a bývalá europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová, ktorá objasnila, ako funguje Európsky parlament– jediná európska inštitúcia volená priamo občanmi. . Na začiatok svojej prednášky stručne zhrnula, ako vznikla Európska únia. Priblížila aj proces volieb do Európskeho parlamentu.

Katarína Roth Neveďalová

Nasledovali bloky Marie Stracenskej, ktorá si pre účastníkov pripravila cvičenia na prácu so sociálnymi sieťami. Potom s účastníkmi konzultovala projekty, ktoré realizujú v rámci svojho štúdia na Politickej akadémii.

Pre aktuálne info z Politickej akadémie nás sledujte na sociálnych sieťach: FB, IGLinkedIn.

Zdielajte článok so svojimi priateľmi:

Share Tweet LinkedIn

Pokračujte v čítaní