V rámci januárového seminára Politickej akadémie bol našim hosťom aj Milan Nič, expert na zahraničnú politiku z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy, pôsobiacej v Berlíne (DGAP). Poskytol našim účastníkom komplexný pohľad na súčasný stav slovenskej zahraničnej politiky, ako aj na výzvy, ktorým čelíme. Prinášame vám krátky sumár toho najdôležitejšieho, čo zaznelo na tomto stretnutí.
„Zahraničná politika je kľúčovou súčasťou vládnutia v každom štáte. Pre malé štáty je dokonca súčasťou ich genetického kódu a predpokladom ich prežitia.“
Na čo slúži zahraničná politika?
Zahraničná politika by mala podľa neho byť nositeľom pozitívnej agendy a emócie práve v týchto prelomových časoch. Viacnásobné krízy, prudký charakter technologických zmien a narastajúci počet konfliktov vyvoláva v ľuďoch obavy z budúcnosti.
V súčasnosti sa zintenzívňuje pocit, že politici stratili kontrolu nad tým, čo sa deje. Riešenie problémov 21. storočia, akými sú migrácia, klimatické zmeny, kybernetická bezpečnosť, informačná a hybridná vojna, či terorizmus však nie sú lokálne, ale globálne. Čeliť týmto problémom dokážeme najlepšie ako súčasť väčších celkov a s pomocou kohéznej zahraničnej politiky.
Slovensko musí mať aktívnu zahraničnú politiku a sedieť za všetkými „relevantnými medzinárodnými stolmi“ v každej formácii, kde sa vytvárajú nové parametre. Platí totižto pravidlo „ak nie si za stolom, môžeš sa ocitnúť na jedálnom lístku,“ hovorí Nič.
Registrácia do ďalšieho ročníka akadémie je otvorená do 30. júna 2019.
Prihláste sa ešte dnes!
Prečo potrebujeme zahraničnú politiku?
V tejto súvislosti Nič pripomenul výrok generálneho tajomníka OSN Gutterésa, ktorý na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Davose vyhlásil:
„Ak by som si mal vybrať jednu vetu, ktorá vystihuje situáciu vo svete, povedal by som, že žijeme vo svete, kde sú globálne výzvy čoraz previazanejšie, no reakcie na ne sú čím ďalej tým viac fragmentované. V prípade, že tento prístup nezmeníme, bude to recept na katastrofu.“
Pocit ľudí, že politické elity strácajú kontrolu a ich identita je ohrozená nemožno brať na ľahkú váhu. Ľudia potrebujú ubezpečenie, že im ich politici rozumejú a predovšetkým, že vedia počúvať. Zároveň musia vidieť, že máme hodnotový a geopolitický kompas, aj nádej na zlepšenie. Dobrý politik musí byť navyše vždy pripravený kompetentne reagovať na veľké, globálne témy. Domáca a zahraničná politika sú totiž spojené nádoby.
Nárast extrémizmu, spochybňovanie základných princípov demokracie, pluralizmu, či členstva v NATO a EÚ ide ruka v ruke s velebením diktátorov a naivitou v pohľade na medzinárodný systém a naše záujmy. Je to návrat do područia Kremľa, ktorý takémuto scenáru aktívne napomáha sponzorovaním hnutí krajnej pravice a ľavice, myslí si Nič.
"Neuvážený avanturizmus v zahraničnej politike dláždi cestu väčšej nestabilite a rozvratu v strednej Európe."
O čom je zahraničná politika?
Zahraničná politika je predovšetkým o vytrvalom napĺňaní dlhodobých záujmov krajiny a udržiavaní priaznivého medzinárodného rámca pre bezpečnosť, modernizáciu a ekonomický rozvoj. Obzvlášť dôležitá je práve v časoch, kedy sa geopolitický zápas na línii Západ-Východ (Rusko) v našom regióne oživil.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie počet ľudí, ktorí vidia EÚ ako zlyhávajúcu inštitúciu. Práve preto si musíme ujasniť, akú Európsku úniu Slovensko vlastne potrebuje, s kým je dôležité sa spájať a ako „spojencov“ získať. Nič zdôraznil, že by sme nemali zatracovať Vyšehradskú skupinu (čo sa nám môže v budúcnosti vypomstiť), ale výraznejšie v rámci nej v spolu s ČR obhajovať/zdôrazňovať viac pro- európsky / západný akcent.
Životným záujmom Slovenska je udržať Európsku úniu a NATO. Ich hlavné benefity dnes pre nás ako malú, integrovanú a otvorenú ekonomiku nemajú alternatívu. To, čo môže nahradiť doterajší medzinárodný systém (nástup protekcionizmu, politiky národných egoizmov, obnovenie hraničných kontrol, rozvrat ďalších spoločných politík) je pre Slovensko veľmi nevýhodné, nečitateľné a predstavuje značné riziko.
