V dňoch 28.9. až 1.10.2017 sa konal prvý seminár tohtoročnej Politickej akadémie s množstvom zaujímavých hostí. Známi politici ako Miroslav Beblavý, český expremiér Mirek Topolánek či prvá slovenská premiérka Iveta Radičová sa s účastníkmi podelili o praktické skúsenosti z vrcholovej politiky, ktoré doplnili aj o teoretické východiská. Okrem politikov boli hosťami akadémie aj odborníci z praxe ako Ján Šebo, Peter Spáč, Zuzana Wienk, či Jana Červenáková.
O čom bol prvý deň akadémie? Typy politikov, lobing a dôchodkový systém
Lektori: Miroslav Beblavý, Ján Šebo, Marie Stracenská
Miroslav Beblavý bol prvým lektorom tohtoročnej Politickej akadémie. Svoj úvodný blok venoval typológii politikov a ich stratégiám úspechu. Prednášku výstižne dopĺňal príkladmi z praxe, popisoval ako sa sám dostal k politike, ako prebiehali stranícke rokovania či krízy. V druhom bloku sa zameral na prípadové štúdie, ako sa technokrati z úzadia dostali do vrcholovej politiky, akým výzvam museli čeliť a ako sa vysporiadali s pôsobením v novom prostredí.
Ján Šebo z Univezity Mateja Bela, ktorý sa okrem iného venuje problematike sporenia a dôchodkovému systému, svoje prednáškové bloky venoval lobingu. V prvej časti priblížil stratégie vyjednávania a postupy, ktoré pomáhajú k dosiahnutiu cieľa. V druhej časti túto teóriu aplikoval na konkrétnom príklade. Hovoril o svojich skúsenostiach pri vyjednávaní priaznivejších podmienok vyplácania dôchodkov z druhého piliera pre sporiteľov. Účastníkom tiež priblížil dôležitosť sieťovania a nadväzovania kontaktov, vďaka ktorým dokázal svoje nápady predstaviť zákonodarcom. A odtiaľ je už k uskutočneniu návrhov oveľa bližšie.
V štvrtkový podvečer mali účastníci možnosť stretnúť sa s Marie Stracenskou, koordinátorkou projektov, ktoré budú jednotliví účastníci počas roka realizovať. Marie predstavila základné požiadavky pre úspešné naplnenie projektových zámerov. Projekty sú príležitosťou, ako urobiť niečo hmatateľné pre rozvoj svojej politickej kariéry, prípadne zlepšiť fungovanie vecí verejných. Projekty nie sú limitované „veľkosťou“, počtom zapojených ľudí alebo počtom tých, pre ktorých budú užitočné. Majú byť príležitosťou na zmenu, aby po školeniach ostala konkrétna stopa, skutočná vykonaná práca a viditeľný prínos.
Ako sa rozhodujú voliči a ako sa financujú politické strany?
Lektori: Mirek Topolánek a Zuzana Wienk
Druhý deň patril českému expremiérovi Mirkovi Topolánkovi, ktorý sa v štyroch blokoch venoval teoretickým poznatkom, prípadovým štúdiám, podelil sa o vlastné skúsenosti a viedol taktiež workshop. V prvej časti priblížil tému voličského rozhodovania, vysvetlil teóriu verejnej voľby a porovnal názory teoretikov Jamesa Buchanana a Bryana Caplana. Pokračoval príkladmi volebných súbojov, analyzoval prezidentské voľby na Slovensku, či francúzske prezidentské voľby a uviedol niekoľko hypotéz, ktoré mohli viesť k takýmto výsledkom. V záverečnej časti viedol workshop, v rámci ktorého účastníci v skupinách vytvorili vlastné politické strany, museli sa zhodnúť na zásadných otázkach a riešiť ideové rozpory. V závere svoje výsledky prezentovali. Na ďalších seminároch sa k týmto stranám ešte vrátime.
Podvečer sme trochu zmenili štýl debaty, a na tému transparentného financovania v politike vystúpila Zuzana Wienk z Aliancie Fair – Play. Načrtla základnú dilemu financovania politických strán – súkromné vs. verejné zdroje. Ako nevýhody súkromného financovania uviedla problematiku nezávislosti a zároveň náročnosť získania zdrojov na začiatku politickej kariéry. Pri verejnom financovaní sú menšie politické strany v nevýhode, keďže vládnuce strany môžu systém nastaviť v ich neprospech. Zároveň sa vyššími príspevkami zvyšuje závislosť od štátu. Uviedla aj niekoľko príkladov financovania z iných krajín, kde existujú tzv. matching funds. V tomto prípade štát „odmeňuje“ politické strany s najdiverzifikovanejšou štruktúrou zdrojov vyšším príspevkom. Wienk načrtla aj problematiku transparentnosti a práva na súkromie, ktoré sa neraz dostávajú v politike do konfliktu.
